Termín volieb

Stranám s disciplinovanou voličskou základňou vyhovuje skôr nižšia účasť, iné sa spoliehajú na mobilizáciu nerozhodnutých voličov a maximálnu účasť vo voľbách. V parlamente sa preto snažia presadiť taký termín volieb, ktorý môže ovplyvniť účasť na voľbách. Termín je tým dôležitejší, že v tohtoročných voľbách sa bude voliť len jeden deň. Preto je možné očakávať, že ľudia si ťažšie prispôsobia svoj individuálny, či rodinný program.

Tí prví sa budú snažiť o taký termín, kedy škaredé počasie odradí aspoň časť nerozhodnutých, alebo menej disciplinovaných voličov. Ak sa voľby uskutočnia počas pekného počasia, získať môžu naopak tí druhí. Termín sa stanovuje mesiace vopred, preto je možné ovplyvniť najmä ročné obdobie. Počas skorej jari, či sychravej jesene časť voličov jednoducho ostane radšej doma v teple.

Pre niektorých je výhodné kalkulovať aj s dňom v týždni. Ak chceme hovoriť konkrétnejšie: pre KDH, ale aj SMK je najvýhodnejším termínom volieb nedeľa. Občania tak môžu odvoliť cestou z kostola.

SMER má podľa sociológov najviac potenciálnych voličov, ktorí sú ľahko ovplyvniteľní, menej disciplinovaní. Preto v prípade nízkej volebnej účasti môže byť výsledky volieb najviac skreslené oproti predvolebným prieskumom.

Sociológovia očakávajú v tohtoročných voľbách nižšiu účasť ako o tom hovoria výsledky prieskumov. Niektorí ľudia totiž v prieskume vyjadria síce svoj názor – komu by dali hlas, nie vždy sú však ochotní ísť kvôli tomu do volebnej miestnosti v stanovenom termíne. Po celom rade politických škandálov v poslednom období a neriešení problémov obyčajných ľudí tak voliča prepadá skepsa a nedôvera v inštitút volieb. Stále viac voličov preto uprednostňuje iný program ako návštevu volebnej miestnosti.

Tohoročný termín: sobota. Sobota je dostatočne ďaleko od poslednej návštevy kostola a preto občania navštevujúci kostoly budú menej ovplyvnení odporúčaniami kázňami, či biskupskými listami, ktoré katolícka cirkev pred voľbami v kostoloch číta.

Na druhej strane veľká časť populácie Slovenska bude počas pekného letného dňa na záhradke, chalupe, či jednoducho – mimo svojho bydliska a bez voličského preukazu. Je to najmä kategória voličov, žijúcich v mestách. Voličská základňa SMERu sa opiera práve o mestskú populáciu.

Volebná účasť

Podľa sociológov čím nižšia účasť – tým väčšie prekvapenia. Pred štyrmi rokmi bola účasť 70%. Teraz sa očakáva nižšia – možno okolo 60-65%. Práve nízka účasť v posledných voľbách priniesla neočakávaný výsledok: SMER, ktorému prieskumy dávali 17,3% získal len 13,5% a SDKÚ, ktorá mala preferencie okolo 10,4% získala 15,1%.

Podľa sociológa Haulíka z agentúry MVK môže SMER pri nízkej volebnej účasti získať len 20%. Pritom preferencie sa u SMERu pohybujú na úrovni 30%. Pri vysokej účasti by sa volebné výsledky viac podobali dnešným preferenciám.
Navyše sa na Slovensku vyskytuje fenomén tzv. skrytého voliča. Podľa agentúr, ktoré prieskumy robia vraj ľudia v prieskumoch nehovoria pravdu. Najviac voličov, ktorí najprv v prieskume uviedli inú stranu, nakoniec vo volebnej miestnosti odovzdalo v minulosti svoj hlas najmä HZDS, dnes je to najčastejšie KSS. Preto k preferenciám týchto strán by bolo potrebné prirátať nejaké to percento navyše.

KSS a SNS sú strany s nižšou citlivosťou na volebnú účasť. Naopak Slobodné fórum by nízkou účasťou môže úplne prepadnúť, rovnako ako HZD v minulých voľbách.

Osobnosti

Miroslav Kusý a Samuel Abrahám tvrdia, že ľudia budú väčšinou voliť politickú stranu na základe osobností na kandidátke. Na to vsadili toho roku najmä pravicové strany. ANO i SF našli známe tváre z obrazovky, ktoré majú „predať“ ich značku voličovi. Billboardy sa pritom nesnažia odlíšiť myšlienkou od iných strán. Odkazy na nich sú skôr plytké a nič nehovoriace o riešení problémov obyčajných ľudí. Často sa dokonca opakujú podobné slogany: KDH a SF: „slušný život“, HZD: „dôverujeme prezidentovi, dôverujte aj nám“, ANO: „aj my dôverujeme prezidentovi – no a čo“.

Ťažko povedať, či je to pohŕdanie voličom, alebo jednoducho marketingový boj a prispôsobenie sa slovenskému voličovi. Politické strany sa uchádzajú o dôveru a tú by nemali dostávať na základe pekných tvárí.

Skôr opačnú stratégiu má KSS – namiesto billboardovej kampane najprv vyzvala ostatné politické strany, aby financie, ktoré chcú dať na billboardy venovali chudobným. Strana samotná žiadne billboardy nemá. Spolieha sa na osobný kontakt, vysvetľovanie programu v podrobnom programe i letákoch, ktoré sú skôr prehustené informáciami a návrhmi na zmenu.

Škandály

Sociológovia sa zhodujú, že škandály u nás nemajú skoro žiadnu váhu. Voliči ich považujú za súčasť volebného boja. Akoby sa zmierili s tým, že „pravdu sa aj tak nedozvedia“.

Nerozhodnutí a nestáli

SF by volilo výrazne viac nezamestnaných ako iné strany. SMER sa chystá voliť viac mladých do 29 rokov. HZDS skôr starší nad 60 rokov.

Nerozhodnutých je veľa v kategóriách mladí do 24 r. a do 29 r. (po 18%) – teda potenciál SMERu a ekonomicky neaktívni – 20%.

Nepôjdu voliť najmä voliči z kategórií – so základným vzdelaním (23%), nezamestnaní (31%), obyvatelia dedín (24%).

Odhad volebných výsledkov, podľa Vašej Európy

Na základe odchýlok prieskumov a skutočných výsledkov vo voľbách v r. 2002, vyššie uvedených tendencií voličov ako aj odhadovanej nižšej účasti sme upravili výsledky posledného prieskumu verejnej mienky agentúry FOCUS. Voľby by mohli dopadnúť nasledovne: