Belgicko sa delí na Severné Belgicko (Flámsko), ktoré obývajú Flámi (jazyk príbuzný holandčine) a Južné Valónsko, kde sa hovorí prevažne po francúzsky. Novodobé Belgicko vzniklo v roku 1830 spojením Flámov a po francúzsky hovoriacich Valónov.
Medzi najrozvinutejšie odvetvie priemyslu patrí hutníctvo železa, ktoré tu vzniklo na základe nerastného bohatstva (železná ruda a čierne uhlie). Keďže sa ložiská čiastočne vyčerpali a náklady na ťažbu uhlia stúpli až tak, že došlo k obmedzeniu ťažby, bol tunajší priemysel nútený preorientovať sa na dovoz nerastného bohatstva. Priemysel, spracujúci dovážané suroviny (hutníctvo farebných kovov, ropné rafinérie, elektronický priemysel) vyrástol najmä v prístavoch (Antverpy, Gent, Liége). Zo spracovaného železa sa priemysel zameriava hlavne na výrobu banských zariadení, lokomotív, poľnohospodárskych strojov, výrobu zbraní a strojov. Rozvinutý je tu aj priemysel stavebných hmôt a chemický priemysel budovaný na báze zemného plynu dovezeného z Holandska.
Nemenej dôležitým je textilný, keramický, sklársky, gumárenský a cukrovinkársky (čokoláda) priemysel. Antverpy sú známe lodiarstvom a výrobou textilných strojov. Výnimočné miesto vo svete zaujíma Belgicko obchodom s diamantmi (70 % svetového obchodu).
Charakteristické pre belgické poľnohospodárstvo je lesné hospodárstvo, chov hovädzieho dobytka a oviec. Hlavnou poľnohospodárskou oblasťou štátu sú roviny na severe. Prímorské podnebie vytvára vhodné podmienky na pestovanie krmovín, rozšírenie lúk, pasienkov a chov hovädzieho dobytka na mlieko. Významnými plodinami sú ľan, cukrová repa, pšenica, chmeľ a sladovnícky jačmeň.
Hlavné mesto Brusel ma výnimočné postavenie nielen ako politické, hospodárske a kultúrne stredisko štátu ale aj ako neoficiálne hlavné mesto EÚ. Medzi trojicou belgických regiónov (Valónsko, Flámsko a Brusel) existujú silné regionálne rozdiely v nezamestnanosti. Rezervy sú najmä pri obsadzovaní nízko kvalifikovanej pracovnej sily a vysokokvalifikovaných pracovníkov.
V Belgicku má pracovný týždeň 40 hodín, dovolenku predstavuje 24 dní (pracovník pracujúci dlhšie ako rok) a 10 štátnych sviatkov. Výška minimálnej mzdy závisí na veku (mnohé sektory majú samostatné dohody). Jej priemerná výška sa pohybuje okolo sumy 1 163 Eur. Pracovná zmluva sa uzatvára v písomnej alebo ústnej podobe, mzda sa vypláca mesačne, pre manuálnych pracovníkov dva - krát do mesiaca. Priemerná hodinová mzda je 20 Eur.
Hlavné informácie o Belgicku
| rozloha | 30 510 km2 |
| obyvateľstvo | 10,175 mil. |
| prírastok obyvateľstva | 0,3 % |
| priemerná dĺžka života | 73 (m), 81 (ž) |
| hlavné mesto | Brusel |
| etnické zloženie | 58 % Flámi, 33 % Valóni, 1 % Nemci a iné |
| náboženské vyznanie | 75 % rímsko-katolíci, 12 % ateisti, 1 % islamisti, 1 % protestanti... |
| mena | Euro |
| štátne zriadenie | federálna parlamentná monarchia |
| úradný jazyk | holandština (flámčina) Brusel a sever, francúzština (valónčina) Brusel a juh, nemčina (ohraničená časť na východe) |
| gramotnosť | 99 % |
| miera nezamestnanosti | 7,7 % |
| miera zamestnanosti | 59,9 % |
| výška HDP na obyvateľa | 31 343 USD |
| výška HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily (EU 15=100) | 107 |
| podiel na tvorbe HDP | 2 % poľnohospodárstvo, 29 % priemysel, 69 % služby |
Priemerná výška mzdy
| povolanie | plat v Euro od |
| špecialista na IT technológie | 2 500 |
| sektretárka, asistent | 2 000 |
| manažér | 3 000 |
| manažér pre oblasť financií | 3 500 |
| barman | 2 600 |
| stavebný technik | 3 000 |
| kuchár | 2 500 |
| chyžná | 1 600 |
| lekár | 6 200 |
| recepčná | 1 600 |
