Historicky túto najľudnatejšiu krajinu EÚ stále sprevádzalo jej zjednocovanie a drobenie na malé štáty. Ani jedno z veľkých miest si nedokázalo získať nadvládu na dlhší čas, miestny vládcovia presadzovali svoje osobné ambície a politické záujmy a tým prispeli k tomu, že Nemecko zanechalo vo vývoji európskeho myslenia hlboké stopy. Vznik novodobého štátu súvisí so založením druhej nemeckej ríše v roku 1871 na čele s kancelárom Ottom von Bismarckom, charakter krajiny však prešiel veľkou zmenou v dôsledku vojenskej porážky roku 1918 a opakovane v 1945. K zjednoteniu krajiny, rozdelenej po 2. svetovej vojne na Ľudovodemokratickú východnú a Kapitalistickú západnú republiku, došlo v roku 1990.
Krajina predstavuje od 19. storočia významnú priemyselnú silu. Nemecko je v poradí treťou technologicky a hospodársky najvyspelejšou krajinou na svete. Zároveň je aj tretím najväčším producentom automobilov na svete (po USA a Japonsku). Strategický vplyv na jeho výkonnú ekonomiku má jeho nerastné bohatstvo. Má bohaté zásoby nerastných surovín (čierne uhlie, železná ruda, kamenná soľ, medené a horčíkové rudy, trochu ropy). Napriek významnej výrobe elektrickej energie v atómových elektrárňach a dobrému využitiu potenciálu riek, je krajina odkázaná na značný dovoz elektrickej energie. V Nemecku sú zastúpené všetky priemyselné odvetvia, silné je aj poľnohospodárstvo. Najrozsiahlejšou priemyselnou oblasťou je Porúrie, ktoré je známe oceliarstvom, strojárstvom a chemickým priemyslom. Ťažký priemysel reprezentujú najmä: hutníctvo železa (dovážaná železná ruda), výroba ocele, hutníctvo farebných kovov a výroba hliníka. Vedúcim odvetvím hospodárstva však je strojárenský priemysel orientovaný na vývoz, ďalším významným odvetvím je elektrotechnický, elektronický priemysel, jemná mechanika a optika. Centrami textilného priemyslu sú mestá Wupertal a Krefeld. Lodiarsky priemysel je sústredený v najväčších prístavoch (Hamburg, Brémy a Rostock).
Rozvinuté poľnohospodárstvo Nemecka je postavené na intenzívnej výrobe z väčšej časti na rodinných alebo súkromných farmách. Veľké štátne a družstevné podniky štát zlikvidoval najmä vo východnej časti a predal ich súkromníkom. Nemecko je druhou krajinou na svete v produkcii jačmeňa a piva. Na orných pôdach sa ďalej pestujú krmoviny, raž, zemiaky, pšenica, cukrová repa. V údolí Horného Rína sa rozprestierajú vinohrady, ovocné sady a zeleninové plantáže. Významný je aj stajňový chov hovädzieho dobytka (mlieko) a ošípaných. Potravinová sebestačnosť štátu je domácou produkciou pokrytá na 90%.
Na Nemeckom trhu práce existuje veľká konkurencia. Nemecký trh práce je však charakteristický aj značnými regionálnymi rozdielmi. V západnej časti krajiny je zamestnanosť na oveľa vyššej úrovni ako na východe (výnimku tvorí len Berlín a juh bývalej NDR). Pracovný trh v Nemecku je značne atraktívny pre kvalifikovaných pracovníkov spoza hraníc. Hlavný nedostatok pociťuje Nemecko v oblasti médií, IT technológií, vo výskume a vývoji, bankovom a finančnom sektore, cestovnom ruchu, zdravotníctve, gastronómii a v poľnohospodárstve.
Pracovný týždeň v Nemecku predstavuje 36 - 40 hodín, dovolenka trvá 25 až 30 dní (plus štátne sviatky). Pracovný deň trvá väčšinou od 8:00 do 17:00. Minimálna mzda nie je stanovená, priemerná hodinová mzda je 20 Eur, pričom mzda sa dohaduje na základe kolektívnej dohody. Legálne sú tak písomné ako aj ústne pracovné zmluvy.
Hlavné informácie o Nemecku
| rozloha | 356 910 km2 |
| obyvateľstvo | 82,79 mil. |
| prírastok obyvateľstva | 0,2 % |
| priemerná dĺžka života | 74 (m), 80 (ž) |
| hlavné mesto | Berlín |
| priemyselné centrá | Düsseldorf, Frankfurt nad Mohanom, Dortmund, Stuttgart, Brémy, Hannover, Rostock |
| etnické zloženie | 90 % Nemci, 1 % Dáni, 1 % Frízi, 0,5 % Lužický Srbi, Turci, Chorváti, Taliani a iné |
| náboženské vyznanie | 43 % rímsko-katolíci, 42 % protestantské, 3 % moslimovia... |
| mena | Euro |
| štátne zriadenie | spolková republika |
| úradný jazyk | nemecký jazyk (regionálne: dánčina, frízščina, srbčina) |
| gramotnosť | 99 % |
| miera nezamestnanosti | 8,6 % |
| miera zamestnanosti | 65,3 % |
| výška HDP na obyvateľa | 28 870 USD |
| výška HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily (EU 15=100) | 100,5 |
| podiel na tvorbe HDP | 2 % poľnohospodárstvo, 35 % priemysel, 63 % služby |
Priemerná výška mzdy
| povolanie | plat v Euro od |
| bankový zamestnanec | 3 000 |
| sektretárka, asistent | 1 500 |
| inžinier | 2 200 |
| kozmetička, kaderníčka | 1 200 |
| robotník | 1 600 |
| barman | 3 900 |
| kuchár | 3 800 |
| chyžná | 2 500 |
| recepčná | 2 400 |
