V Grécku existovala jedna z najvyspelejších civilizácií Európy, ktorej vplyv na jazyk, kultúru, architektúru, vedu a politiku západného sveta je obrovský. Grécke mestské štáty začali upadať v období rozmachu Ríma a ďalších mocností, grécky jazyk a kultúra sa však udržali v rámci Byzantskej ríše až do 15. storočia. Grécko si opakovane vybojovalo nezávislosť v roku 1830, po stáročiach okupácie Osmanskou ríšou. Po nemeckej okupácii po 2. svetovej vojne krajina žila v diktatúre až do roku 1974, kedy bola obnovená demokracia
Grécko je najchudobnejšou členskou krajinou EÚ. Hoci sa obrat tohto štátu po vstupe do EÚ zvýšil, nízky export a drahý dovoz spôsobujú trvale vysoký deficit. Grécko nie je priemyselnou veľmocou, je však významným námorným štátom. Má množstvo rybárskych člnov a lodí a veľkú obchodnú flotilu, ktorou zaujíma štvrté miesto na svete. Krajina má nedostatočné zdroje energetických surovín, a to aj napriek tomu, že v Egejskom mori má veľké zásoby ropy. Pre neustále konflikty s Tureckom sú však zatiaľ nevyužiteľné a tak je odkázané na dovoz. Okrem strojov, dopravných prostriedkov a ropy sa do Grécka dováža mäso, mlieko, oceľ a farmaceutické výrobky. V krajine sa ročne vyťaží vyše 50 mil. ton hnedého uhlia, celosvetový význam má ťažba bauxitu. Ďalej Grécko ťaží rudy s obsahom niklu, zinku, olova, mangánu, chrómu, azbest. Časť bauxitu sa vyváža, časť spracovávajú domáce hlinikárne, pre ktoré elektrickú energiu vyrábajú vodné elektrárne. Svetový význam má aj ťažba presláveného Gréckeho mramoru. Väčšina priemyslu sa sústreďuje v aténskej aglomerácii, takže takmer tretina ľudí pracuje v Aténach a ich okolí. Jediným ďalším priemyselným centrom je Solún na severe. Výroba sa realizuje hlavne v menších podnikoch (stále významnou je aj domácka výroba). Významná je aj chemická výroba, produkcia cementu, textilu, odevov a obuvi.
Najdôležitejším odvetvím hospodárstva je poľnohospodárstvo. Napriek tomu, že až 70% plochy krajiny zaberá poľnohospodársky využiteľná pôda, len na jednej tretine z nej prebieha intenzívne hospodárenie. Poľnohospodárstvo je pomerne na nízkej úrovni. Na severe ornej pôdy sa pestuje predovšetkým pšenica, kukurica, jačmeň, ryža a strukoviny. Vo vnútrozemských kotlinách sa pestuje bavlna a tabak, na mediteránnych pobrežiach ovocie, zelenina, citrusové plody, hrozno a olivy (3. miesto v produkcii v Európe). Grécko je jedným z najvýznamnejších výrobcov sušeného ovocia na svete. Chová sa hydina, ovce, kozy a dobytok.
Deficit zahraničného obchodu sa Grécko snaží maximálne kompenzovať príjmami z cestovného ruchu a z činnosti obchodného loďstva. Cestovný ruch prináša peniaze, rozvoj služieb, stavebníctva a vyššiu zamestnanosť. Tento trend je zrejmí pri porovnaní zamestnanosti v jednotlivých regiónoch krajiny. V súčasnosti k regiónom s najnižšou nezamestnanosťou patria ostrovy v Egejskom mori (6,6 %), Kréta (6,7 %) a Peloponézske ostrovy (8,6 %). Oblasti západnej Macedónie (15,9 %) a centrálna oblasť Grécka (13,3 %) majú najvyššiu nezamestnanosť.
Pre rozsiahlu reštrukturalizáciu gréckej ekonomiky v nedávnom období sa v mnohých sektoroch prejavujú rastúce požiadavky na kvalifikovaných pracovníkov predovšetkým v oblasti informačných technológií. V sektoroch telekomunikácií, bankovníctve a finančných službách, doprave, obchode, energetike, chemickom priemysle, spracovaní potravín, strojárskom priemysle a spracovaní železa majú zamestnávatelia veľké ťažkosti nájsť a zamestnať kvalifikovaný a skúsený personál. Veľký dopyt je najmä po pracovníkoch s vysokoškolským vzdelaním, avšak záujem je aj o pracovníkov s nižším stupňom vzdelania. Dopyt je po počítačových inžinieroch, programátoroch, analytikoch, databázových špecialistoch, odborníkoch v oblasti internetovej komunikácie, webových dizajnéroch, strojných a chemických odborníkoch, pracovníkoch pre oblasť potravinárstva, ekonomických analytikoch, finančných expertoch, účtovníkoch a ďalších odborníkoch. Nedostatok pracovníkov sa prejavuje na mnohých robotníckych pozíciách (opravári, inštalatéri, montéri), záujem je aj o obchodníkov, pracovníkov marketingu a reklamy, klientskych pracovníkov a o ľudí na nižšie profesie v oblasti telekomunikácií a IT. Nedostatok kvalifikovaného personálu sa v súčasnosti nachádza v dvoch najväčších regiónoch Grécka, v ktorých sa sústreďuje hlavná ekonomická aktivita krajiny. Ide o oblasť Atika s hlavným mestom Atény a o strednú Macedóniu s druhým najľudnatejším mestom Grécka Solún. Práca na ostrovoch a v turistických strediskách má výrazne sezónny charakter, pričom pre pracovníkov zo zahraničia tu najmä v letných mesiacoch existuje možnosť nájsť si prácu prevažne v hotelových zariadeniach.
Pracovný týždeň trvá 40 hodín, maximálne však 48 hodín. Dovolenka trvá 22 až 26 pracovných dní plus 11 štátnych sviatkov (v jednotlivých regiónoch nie sú rovnaké). Priemerná hodinová mzda je približne 7,7 Eur, minimálna mesačná mzda je 473 Eur. Výška mzdy sa dohaduje na základe kolektívnej dohody alebo dohôd uzavretých v jednotlivých sektoroch. Legálne sú písomné aj ústne pracovné zmluvy.
Hlavné informácie o Grécku
| rozloha | 131 990 km2 |
| obyvateľstvo | 10,7 mil. |
| prírastok obyvateľstva | 0,3 % |
| priemerná dĺžka životnosti | 75 (m), 81 (ž) |
| hlavné mesto | Atény |
| etnické zloženie | 95 % Gréci, 1 % Macedónci, 1 % Turci, 1 % Rómovia a iné |
| náboženské vyznanie | 98 % pravoslávne, 2 % islamské... |
| mena | drachma |
| štátne zriadenie | republika |
| úradný jazyk | grécky jazyk |
| gramotnosť | 95.2 % |
| miera nezamestnanosti | 9,5 % |
| miera zamestnanosti | 56,7 % |
| výška HDP na obyvateľa (v USD) | 11 460 |
| výška HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily (EU 15=100) | 67,2 |
| podiel na tvorbe HDP | 14 % poľnohospodárstvo, 24 % priemysel, 62 % služby |
Priemerná výška mzdy
| povolanie | plat v Euro od |
| zvukový technik | 750 |
| animátor | 750 |
| zubný technik | 800 |
| robotník | 1 000 |
| turistický sprievodca | 1 000 |
| športový tréner | 1 200 |
Komentárov
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.