Krajina sa stala známou už v 5. storočí ako stredisko šírenia kresťanstva. V 8. storočí táto bohatá krajina prilákala Vikingov a stala sa terčom ich ničivých útokov. Normanskí votrelci prenikli do Írska v roku 1168. Priama anglická správa celého ostrova sa začala počas vlády Tudorovcov a pokračovala až do roku 1921. Britskú nadvládu a opatrenia, ktorými Británia obmedzovala írsku účasť na politike, podnikaní a obchode, Íri urputne nenávideli. V roku 1922 sa Írsko stalo samostatným štátom v rámci Britského spoločenstva národov a roku 1949 získalo úplnú nezávislosť ako republika. Šesť grófstiev Severného Írska zostalo súčasťou Veľkej Británie. Na Írsko mala ničivý dopad neúroda zemiakov a následný hladomor v polovici 19. storočia: vymieranie a emigrácia viedli k prudkému zníženiu počtu obyvateľov.
Írska ekonomika sa často uvádza ako príklad úspešného ekonomického rozvoja. Veľmi dôležitou črtou Írska je partnerstvo medzi vládou a sociálnymi partnermi, ktoré prinieslo zvýšenie miezd, znižovanie progresívnej dane a podporu vytvárania pracovných miest. Írsko patrí medzi slabšie rozvinuté krajiny Európskej únie, čo má čiastočne na svedomí aj britská kolonizácia. Počas nej sa mohlo rozvíjať len poľnohospodárstvo, ktoré bolo prakticky jediným zdrojom obživy Írov. Ďalší významný zdroj príjmu je rybolov. V súčasnosti poľnohospodárstvo výborne prosperuje vďaka grantom z Európskej únie. Na mieste vyrúbaných lesov vznikli rozsiahle lúky a pasienky, kde sa chová hovädzí dobytok a ovce. Produkty živočíšnej výroby (mäso, ovčia vlna, mliečne výrobky) tvoria veľkú časť exportu. Najdôležitejším produktom rastlinnej výroby sú však zemiaky.
Priemysel sa začal rozvíjať až po vybojovaní nezávislosti (1937), kedy sa ostrov rozdelil na dve časti (Severné Írsko zostalo súčasťou Veľkej Británie). Jediným energetickým zdrojom krajiny sú veľké ložiská rašeliny. Nízke náklady na pracovnú silu priťahujú zahraničných investorov vďaka čomu je vo svete známi írsky letecký priemysel, výroba poľnohospodárskych strojov, výroba automobilových komponentov, textilná výroba, elektronika, IT, telekomunikácie, výroba liekov a polygrafický priemysel. V súčasnosti sa najdynamickejšie rozvíja odvetvie elektroniky, ktoré vytvára pracovné príležitosti pre kvalifikovaných odborníkov. Ďalším rýchlo sa rozvíjajúcim odvetvím je softvérový priemysel.
Pracovný týždeň má 48 hodín, normálne sa pracuje 38 až 42, zákonom sú však povolené aj nadčasy. Dovolenka je oficiálne 15 dní, normálne 20 až 24 dní, pričom 8 dní sú štátne sviatky. V Írsku sú bežné ústne pracovné zmluvy. Výška minimálnej mzdy nie je zákonom stanovená jej priemr sa však pohybuje okolo 1 100 Eur. Priemerná hodinová mzda je 14,7 Eur. Mzda sa vypláca týždenne, dva razy do mesiaca alebo mesačne.
Hlavné informácie o Írsku
| rozloha | 70 280 km2 |
| obyvateľstvo | 3,619 mil. |
| prírastok obyvateľstva | 0,5 % |
| priemerná dĺžka života | 73 (m), 79 (ž) |
| hlavné mesto | Dublin |
| etnické zloženie | 94 % Íri a iné |
| náboženské vyznanie | 93 % katolícke, 3 % anglikánske... |
| mena | Euro |
| štátne zriadenie | republika |
| úradný jazyk | írsky a anglický jazyk |
| gramotnosť | 99 % |
| miera nezamestnanosti | 4,5 % |
| miera zamestnanosti | 65,3 % |
| výška HDP na obyvateľa (v USD) | 17 110 |
| výška HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily (EU 15=100) | 117,7 |
| podiel na tvorbe HDP | 8 % poľnohospodárstvo, 41 % priemysel, 51 % služby |
Priemerná výška mzdy
| povolanie | plat v Euro od |
| učiteľ SŠ | 1 800 |
| kaderníčka | 1 600 |
| všeobecná sestra | 2 700 |
| nákladový účtovník | 4 200 |
| finančný účtovník | 4 200 |
| barman | 2 800 |
| kuchár | 2 700 |
| chyžná | 1 700 |
| recepčná | 1 700 |
