Vaša Európa | Česká republika si vedie najlepšie, Slovensko ju však predbehne...

Ako vyplynulo z Analýzy konvergencie slovenskej ekonomiky k EÚ, ktorú zverejnila Národná banka Slovenska (NBS) na opačnej strane rebríčka s najväčšími problémami sa ocitlo Maďarsko a Poľsko.
„V súčasnej dobe žiadna z krajín V4 neplní všetky Maastrichtské kritériá. Fiškálne kritérium plní zatiaľ len Česká republika, ktorá v roku 2004 znížila svoj verejný deficit z 11,7 % HDP v roku 2003 na 3 % HDP. Maďarsko a Slovensko medziročne znížili pomer verejného deficitu k HDP, v Poľsku sa tento pomer naopak zvýšil“, uvádza sa v analýze banky.

Najbližšie k splneniu 3 % kritéria bolo spomedzi trojice krajín Slovensko s verejným deficitom 3,3 % HDP, najhoršie Poľsko s deficitom 4,8 % HDP.

Menšie problémi robí krajinám druhé fiškálne kritérium, ktoré stanovuje výšku verejného dlhu členskej krajiny Eurozóny na maximálne 60 % jej HDP. Všetky štyri krajiny pritom toto kritérium spĺňajú už teraz. Jedine Maďarsko sa pohybuje blízko tejto medznej hodnoty a to na úrovni 57,6 % HDP. Zostávajúce krajiny V4 výšku svojich verejných dlhov stabilizovali pod úrovňou 45 % HDP.

Českej republike sa ako jedinej krajine z V4 podarilo naplniť aj podmienku cenovej stability. V júni 2005 dvanásťmesačný priemer medziročnej inflácie v krajine predstavoval 2,1 %, čo bolo o 0,2 percentuálneho bodu menej, než je stanovená referenčná hodnota. Zvyšné krajiny túto podmienku zatiaľ nedokázali naplniť a to aj napriek tomu, že na Slovensku a v Maďarsku dvanásťmesačný priemer medziročnej inflácie klesá. V Poľsku však tento ukazovateľ stúpol na úroveň 3,8 %, napriek jeho stúpnutiu je však stále nižší ako na Slovensku (4,5 %) a v Maďarsku (5 %).

Kritérium výšky dlhodobej úrokovej miery spĺňajú Slovensko a Česko. V prípade týchto krajín sa ich hodnoty nachádzajú hlboko pod referenčnou hodnotou 5,9 %. V Maďarsku a Poľsku je však dlhodobá úroková miera vyššia.

Analytici predpovedajú, že ČR sa podarí znížiť deficit verejných financií pod 3 % HDP až v roku 2008, čo by znamenalo, že najskorší možný vstup do Eurozóny by pre ČR bol v roku 2010. Analýza pritom upozornila, že ČR doteraz nezačala so zásadnými reformami dôchodkového systému a zdravotníctva, pričom o nich nepojednáva ani jej aktualizovaný konvergenčný program.

Maďarská republika sa snaží o udržanie fiškálnej konsolidácie tak, aby deficit verejných financií dosiahol 2,8 % HDP v roku 2008, vďaka čomu by krajina mohla vstúpiť do Eurozóy v roku 2010.

Poľsku sa situácia mierne skomplikovala tým, že parlament neodhlasoval dôchodkové roformy, od ktorých sa očakávali úspory v oblasti sociálnych dávok.

Analýza pritom konštatuje, že najlepšie výhliadky na plnenia aktualizovaného konvergenčného plánu má Slovensko. Slovensko by malo podľa anlýzi vstúpiť do Eurozóny už v januári 2009. Najväčším rizikom pre SR je pritom zvýšenie rozpočtových výdavkov po parlamentných voľbách v roku 2006, ktoré je vysoko pravdepodobné.

Česká republika si vedie najlepšie, Slovensko ju však predbehne...

Pridať komentár

Hlavné menu

Najnovšie komentáre

Prihlásenie