1789 Európa ľudí
Termín Európa ľudí sa objavil na začiatku Francúzskej revolúcie.

1815 Viedenský kongres
Počas galistického hnutia odznel termín Európa národov.

1918
Počas 1. Svetovej vojny sa objavil pojem Európa strán.

19. september 1946 Spojené štáty európske
Po skončení druhej svetovej vojny sa Európa nachádzala v ruinách. Vo svojom prejave pre svetovú mládež v Zürichu bývalý britský predseda vlády Winston Churchill vyzval Európu, aby skoncovala s hriechmi nacionalizmu a vojny a navrhol jej vytvoriť „určitý druh Spojených štátov európskych“.

5. máj 1949 Rada Európy Európska politika dospela k poznatku, že na zabezpečenie mieru medzi krajinami bude nutná politická a ekonomická spolupráca. Európske krajiny sa preto spojili, založili 5.5.1949 Radu Európy a zaviazali sa, že posilnia európske ciele.
Rada Európy je prvou európskou organizáciou založenou po druhej svetovej vojne. Za svoje ciele si stanovila ochranu ľudských práv, parlamentnej demokracie, dodržiavania zákonov, vytýčenie sociálnych a právnych noriem a podporu povedomia spoločnej európskej identity.

9. mája 1950 Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ
Na jar roku 1950 sa Európa nachádzala na ostrí noža. Hoci od skončenia druhej svetovej vojny prešlo päť rokov, reálny mier medzi bývalými nepriateľmi bol v nedohľadne. Studená vojna znamenala reálnu hrozbu vypuknutia ozbrojeného konfliktu medzi Východom a Západom.
Kľúčovou otázkou, pre Európou, bolo, ako sa vyhnúť opakovaniu minulosti a vybudovať základy trvalého mieru medzi národmi, ktoré ešte nedávno medzi sebou viedli vojnu. Prioritou pri riešení tejto otázky sa ukázalo byť vybudovanie vzťahov medzi Francúzskom a Nemeckom na úplne novom základe. Užšie zväzky medzi týmito štátmi, mali byť impulzom pre ostatné európske štáty, aby sa pripojili k položeniu základov spoločného osudu.
Tento ambiciózny plán bol dielom Jeana Monneta, ktorý s bohatými skúsenosťami vyjednávača predložil svoj sen francúzskemu ministrovi zahraničných vecí Robertovi Schumanovi a nemeckému kancelárovi Konradovi Adenauerovi. Jeho myšlienkou bolo vybudovať spoločný uhoľný a oceliarsky trh riadený nezávislým orgánom, čím by sa vytvorila spoločná sféra záujmov medzi týmito krajinami. Zjednotenie dvoch kľúčových odvetví dôležitých pre zbrojársky priemysel by tak zabránilo akejkoľvek vojne. Návrh oficiálne predložený Francúzskom 9. mája 1950 jednomyseľne prijali Nemecko, Taliansko, Holandsko, Belgicko a Luxembursko.
Zmluvu zakladajúcu Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ (ESUO) podpísali v Paríži v apríli 1951.
V rámci vytvorenia ESUO vznikol aj jeho volený parlament, ktorý zasadal prvý krát v septembri 1952 v Štrasburgu.
Na pamiatku francúzskej deklarácie sa 9. máj od roku 1986 každoročne slávi ako „Európsky deň“, deň ľudových slávností a akcií, ktoré zdôrazňujú spoluprácu medzi národmi Európy.

18. apríl 1951 Európska integrácia
Utvorením Zmluvy zakladajúcej Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ (ESUO) sa Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko a Taliansko dohodli, že spoja svoj ťažký priemysel. Po prvýkrát sa tak štáty vzdali časti svojej národnej suverenity v prospech európskeho orgánu čím sa začala realizovať mierová európska integrácia.

25. marec 1957 Európske hospodárske spoločenstvo a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu
Schumanov plán z roku 1950 viedol k založeniu spoločenstva so svojimi vlastnými rozhodovacími právomocami, týkal sa však len dvoch odvetví, uhlia a ocele. Vlády členských krajín dospeli k presvedčeniu, že túto integráciu treba rozšíriť. Vznikla tak iniciatíva v oblasti obrannej a politickej integrácie. Verejná mienka však zaujala voči týmto iniciatívam negatívny postoj. Preto sa členské štáty ESUO sústredili na prehlbovanie ekonomickej integrácie a rozhodli sa rozšíriť vzájomnú spoluprácu na celú ekonomiku s cieľom vytvoriť spoločný trh a zabezpečiť dohľad nad atómovou energetikou a obchodom s jadrovým palivom.
Zmluvy zakladajúce Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (EURATOM) podpísali v Ríme 25. marca 1957 (do platnosti vstúpili 1. januára 1958). Tie znamenali začiatok novej etapy v procese európskej integrácie. Zriadili sa inštitúcie a rozhodovacie procedúry, ktoré mali umožniť zosúladenie národných záujmov so spoločným cieľom. Vznik nových spoločenstiev sa stal kľúčovým medzníkom v ďalšom vývoji európskej integrácie. Členské štáty sa dohodli na vzájomnom zrušení obchodných bariér a na vytvorení „spoločného trhu“. V tomto čase mal spoločný parlament 142 zástupcov.

20. júl 1963 1. Yaoundská konferencia
Po prvýkrát členské štáty ES spoločne rokovali o významnej dohode na svetovej úrovni. Zakladajúci členovia Európskeho spoločenstva podpísali prvú Yaoundskú konvenciu s bývalými kolóniami (najmä z Afriky). Dohoda poskytla týmto krajinám obchodné výhody a finančnú pomoc, posilnila tradičné úzke vzťahy medzi nimi a ich európskymi partnermi.

1965 Zlučovacia zmluva ES, ESUO a EURATOM
Členské štáty podpisujú zlučovaciu zmluvu vytvárajúcu jednotné orgány pre všetky tri spoločenstvá (ES, ESUO, EURATOM).

1967 zlúčenie ES, ESUO a EURATOM
Došlo k zlúčeniu inštitúcií všetkých troch Európskych spoločenstiev. V tomto roku začala svoju činnosť spoločná Komisia, spoločná Rada ministrov a Európsky parlament.

1. august 1968 odstránenie colných prekážok
Vypršaním termínu zakotvenom v Zmluve o EHS (18 mesiacov) sa odstránili všetky colné prekážky medzi členskými štátmi, ktoré zaviedli pre nečlenské krajiny jednotné clá. Tým začala fungovať spoločná colná únia so spoločnou colnou tarifou. Odstránenie colných poplatkov v rámci Spoločenstva bolo obrovským úspechom (obchod medzi členmi EHS sa za obdobie 1958-1970 zvýšil šesťnásobne, obchod so zvyškom sveta sa strojnásobil, za to isté obdobie sa HDP EHS zvýšilo o 70%).

24. apríl 1972 Európsky kurzový systém
Vlády šiestich členských štátov ES sa rozhodli obmedziť hranice, v ktorých sa mohli pohybovať výmenné kurzy mien krajín ES (2,25 % v oboch smeroch). Za týmto účelom založili Európsky kurzový systém, ktorý zaviedol menového „hada“ (meny ostali oproti doláru pružné).

1. január 1973 1. rozšírenie EHS
EHS bolo postavené ako otvorené spoločenstvo. Každá krajina sa mohla pripojiť k EHS v momente ako bola pripravená bezvýhradne prevziať princípy a záväzky zakotvené v zakladajúcich zmluvách spoločenstva. Hlavnými požiadavkami na členstvo bolo, že krajina sa musela nachádzať na európskom kontinente, musela mať trhové hospodárstvo a uplatňovať demokratické zákony.
V tomto mesiaci sa EHS rozšírilo o Dánsko (vrátane Grónska a Fajerských ostrovov), Írsko a Veľkú Britániu. Parlament má 198 členov. Nórske pristúpenie sa neuskutočnilo z dôvodu zamietavého stanoviska nórskeho obyvateľstva v referende.

december 1974 deklarácia zriaďujúca ER
Na parížskom summite v decembri 1974 bola prijatá deklarácia zriaďujúca ER, ktorá sa mala schádzať 3 krát ročne ako platforma pre rozhodovanie základných politických otázok a riešenie najzávažnejších problémov v rámci EHS.
Súčasne bol odsúhlasený zámer obsadzovať EP priamo volenými zástupcami vo všeobecných voľbách.

1975 Účtovný dvor ES
V roku 1975 bola podpísaná zmluva zriaďujúca spoločný Účtový dvor Európskeho spoločenstva a rozširujúce právomoci EP v rozpočtových otázkach. Do platnosti vstúpila o dva roky neskôr.

7. júl 1978 Európsky menový systém
Členské štáty sa rozhodli užšie koordinovať svoje menové politiky a založiť Európsky menový systém (EMS). EMS nahradil „hada“ Európskeho kurzového systému a zameral sa na vytvorenie zóny menovej stability. V rámci EMS sa meny členských štátov mohli vychýliť voči inej mene iba v rámci ohraničeného pásma. Ak sa kurz meny nejakej krajiny vychýlil mimo limit, národné banky intervenciami dosiahli návrat kurzu do garantovaného pásma. Základným prvkom EMS bola európska menová jednotka Ecu. Tento systém bol zavedený a mena vstúpila do platnosti 1. januára 1979.

7. - 10. jún 1979 1. priame voľby do parlamentu
Pôvodne boli všetci členovia Európskeho parlamentu (EP) volení národnými parlamentmi 7. a 10. júna 1979 sa však, na základe zmluvy z Ríma, občania v celej Európe zúčastnili na voľbách, aby po prvýkrát priamo zvolili poslancov do Európskeho parlamentu. 410 zvolených poslancov z 9 štátov zasadlo v júli 1979 v novej budove parlamentu Palais de l´Europe v Štrasburgu. Odvtedy sa priame voľby do Európskeho parlamentu konajú v celej EÚ každých päť rokov. priemerná účasť na historicky prvých priamych voľbách do EP bola 63,0 %.

júl 1979 prvé zasadnutie voleného parlamentu
Nová polkruhová budova EP v Štrasburgu poskytla priestor pre 410 poslancov z deviatich členských krajín.

január 1981 2. rozšírenie EHS
Grécko sa v druhej vlne rozširovania stalo desiatym členským štátom EHS. Palament sa rozšíril na 434 poslancov.

február 1984 projekt Zakladajúcej zmluvy EÚ
Európsky parlament odsúhlasil projekt Zakladajúcej zmluvy EÚ. Táto iniciatíva podnietila vypracovanie Jednotného európskeho aktu.

jún 1984 2. priame voľby do parlamentu
Konajú sa druhé priame voľby do Európskeho parlamentu.

14. jún 1985 Biela kniha
Už v zakladajúcich zmluvách členské štáty stanovili jednotný európsky trh za jeden zo svojich cieľov. Komisia predložila Bielu knihu o dobudovaní jednotného trhu. Biela kniha obsahuje zoznam opatrení, ktoré musia zákonodarcovia prijať, aby položili skutočný základ pre štyri základné slobody - voľný pohyb tovarov, osôb, služieb a kapitálu.

15. jún 1985 Schengenský priestor
Odstránenie všetkých hraničných kontrol vnútri Európy predstavuje jeden z najcennejší výsledkov európskej integrácie, napriek tomu, že sa nedosiahol prostredníctvom Spoločenstva, ale vďaka medzivládnej dohode. V luxemburskom meste Schengen päť štátov uzavrelo dohodu, ktorej kľúčovou časťou bolo konštatovanie, že „vnútorné hranice sa môžu prekročiť kdekoľvek bez kontroly osôb“. Tejto medzivládnej dohody sa zúčastnili Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Luxembursko a Holandsko, ďalších deväť krajín sa pripojilo neskôr.

január 1986 3. rozšírenie EHS
Vstupuje do EHS Španielsko a Portugalsko. Počet poslancov v parlamente sa zvýšil na 518.

17. február 1986 Jednotný európsky akt
Koncom 60. rokov členské štáty síce odstránili medzi sebou clá a kvantitatívne reštrikcie, ako prvý krok zriadenie colnej únie na ceste k spoločnému trhu, ďalších niekoľko rokov po tomto rýchlom úspechu však skutočný jednotný európsky trh ostal len nedosiahnuteľným cieľom. Rôzne národné normy a opatrenia naďalej bránili voľnému obchodu.
V roku 1985 preto Komisia zostavila na základe Bielej knihy z 14.6.1985 ambiciózny plán dokončenia jednotného trhu, ktorý viedol k podpísaniu Jednotného európskeho aktu 17.2.2004. Ten stanovil termín 1. januára 1993 ako koncový pre plnú implementáciu štyroch základných slobôd (voľný pohyb tovarov, osôb, služieb a kapitálu). Častejším využívaním väčšinového hlasovania sa inštitúciám EÚ podarilo prijať okolo 300 potrebných smerníc.
Jednotný európsky akt spojil dobudovanie jednotného trhu s hospodárskou a sociálnou solidaritou, ktoré považoval za vzájomne prepojené ciele. Boli prijaté opatrenia štrukturálnej politiky na pomoc zaostávajúcim regiónom a oblastiam ťažko postihnutým technologickým pokrokom a priemyselnou reštrukturalizáciou. EHS bolo poverené úlohou podporiť spoluprácu vo výskume a rozvoji a zabezpečením prihliadania aj na sociálne aspekty jednotného trhu. Jednotný akt posilnil aj demokratickú stránku EHS, pretože udelil Európskemu parlamentu väčšie rozhodovacie právomoci.
Jednotný európsky akt v podstate rozširuje a zásadne dopĺňa zmluvu z Ríma a definuje nové vzťahy medzi parlamentom a radou. Podpisom tohto aktu sa 12 členských štátov zaviazalo do 31. decembra 1992 vytvoriť spoločný trh s bezhraničným pohybom osôb, tovaru a kapitálu.

1. júl 1987 vstup Jednotného európskeho paktu do platnosti
Do platnosti vstupuje podpísaný Jednotný európsky pakt.

jún 1989 3. parlamentné voľby
Konajú sa tretie voľby do Európskeho parlamentu.

15. jún 1989 Madridský summit
Na summite v Madride sa vrchný predstavitelia členských štátov dohodli na trojetapovom pláne realizácie hospodárskej a menovej únie. Rozhodli sa programu jednotného trhu pridať sociálnu dimenziu. Na tomto summite zároveň odsúhlasili aj „Chartu základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva“.

júl 1989
Začalo sa jednať o spolupráci pri reštrukturalizácii hospodárstva Poľska a Maďarska

19. september 1989
Podpis zmluvy o obchodnej a ekonomickej spolupráci s Poľskom.

9. november 1989 rozšírenie spoločenstva o východné Nemecko
Pádom berlínskeho múra sa po viac ako 40 rokoch skončilo rozdelenie Európy na Východ a Západ. 3. októbra 1990, takmer o rok neskôr, sa Nemecko opäť zjednotilo a päť nových spolkových krajín (bundesländer) sa stalo súčasťou Európskej únie.

18. december 1989
Podpis zmluvy o obchodnej a ekonomickej spolupráci so SSSR

28. mája 1990
V paríži dochádza k podpisu zmluvy o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj, ktorej úlohou má byť poskytovanie finančnej podpory krajinám strednej a východnej Európy.

19. júna 1990 Schengenská dohoda
Ministri zahraničných vecí Francúzka, Nemecka a krajín Beneluxu podpísali dohodu v Schengene o odstránení colných a pasových kontrol na vzájomných hraniciach a o voľnom pohybe občanov týchto štátov na ich území. Dohoda obsahuje 142 bodov, ktoré nahradzujú zákony členských štátov, ktoré museli byť ratifikované každým členom. Postupne k dohode pristúpili Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Dánsko, Švédsko, Rakúsko, Fínsko a Grécko. Veľká Británia a Írsko k tejto dohode doteraz nepristúpili.

1. júl 1990 1. fáza hospodárskej a menovej únie (HMÚ)
V prvej fáze hospodárskej a menovej únie členské štáty liberalizovali pohyb kapitálu a vyvíjali úsilie užšie koordinovať svoju hospodársku a menovú politiku.

21. november 1990 Parížska charta/OBSE
34 štátov zúčastňujúcich sa Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, ktorá dala bodku za ukončením rozdelenia Európy a skončení studenej vojny, podpísalo Parížsku chartu 21.11.1990. Signatári sa v nej zaviazali uplatňovať demokraciu, zákonnosť a rešpektovať ľudské práva. V súčasnosti je členom tejto organizácie viac ako 40 štátov z Východu a Západu. Táto organizácia sa odvtedy premenovala na Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

9. - 10. december 1991 Maastrichtská konferencia
Zastupitelia vlád členských štátov EHS sa na zasadnutí rady v Maastrichte dohodli po ročných jednaniach na revízii zakladajúcich zmlúv Európskych spoločenstiev s cieľom vytvoriť Európsku úniu.

16. december 1991
Podpis asociačných dohôd s Poľskom, Maďarskom a ČSFR.

7. februára 1992 Zmluva o Európskej únii
V Maastrichte bola 7.2.1992 podpísaná Zmluva o Európskej únii. Členské štáty tu vyjadrili nádej, že sa spoločenstvo napokon premení na politickú úniu. Maastricht posilňuje Európske spoločenstvo založené rímskymi zmluvami, obsahuje zárodky spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a inštitucionálne upravuje spoluprácu v justícii a vnútorných záležitostiach. Prijíma sa aj rozhodnutie o hospodárskej a menovej únii. Zmluvu podpisujú ministri zahraničných vecí a financií členských štátov.
Európsky parlament získal ďalšie právomoci najmä v legislatívnej oblasti, kde sa stal rovnoprávnym partnerom Rady EÚ. V zmluve bol zakotvený aj zriadenie inštitúcie ombudsmana. Táto zmluva definovala základné tri piliere spolupráce v rámci EÚ.

2.5. 1992 Dohoda o Európskom ekonomickom priestore
V Porto (Portugalsko) dvanásť členských štátov ES a členovia Európskeho združenia voľného obchodu EZVO (Rakúsko, Fínsko, Nórsko, Island, Švédsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko) podpisujú Dohodu o Európskom ekonomickom priestore. Tá rozširuje štyri slobody jednotného trhu na celú európsku obchodnú oblasť, čím sa stáva najväčším jednotným trhom na svete. Vstúpila do platnosti 1. januára 1994.

1. 1. 1993 Jednotný európsky trh
Jednotný európsky trh vstupuje do platnosti. Dobudovanie jednotného európskeho trhu znamená, že ES je zjednotenou obchodnou oblasťou, kde osoby, tovary, služby a kapitál môžu využívať zaručenú slobodu pohybu. S viac ako 370 miliónmi spotrebiteľov Európy sa stáva najväčším jednotným trhom priemyselného sveta.

2.-3.8. 1993 revízia Európskeho menového systému
Menová špekulácia podnecuje revíziu Európskeho menového systému. V 80. rokoch sa Európskemu menovému systému (EMS) v podstate podarilo udržiavať stabilné výmenné kurzy. V roku 1992 sa však britská libra a talianska líra dostali pod taký devalvačný tlak, že boli nútené systém opustiť. Pretože špekulatívne tlaky na EMS naďalej pokračovali, ministri financií sa rozhodli zvýšiť povolené fluktuačné pásmo pre výmenné kurzy na 15 %.

1.11. 1993 Maastrichtská zluva o EÚ
V novembri 1993 nadobúda, po ratifikácii v jednotlivých štátoch, platnosť Zmluva o Európskej únii podpísaná 7. februára 1992 v Maastrichte. Cieľom členských štátov bolo napredovať ďalej a utvoriť napokon Európsku úniu, postavenú na troch „pilieroch“. Prvý pilier sa skladá z Európskeho spoločenstva a inštitúcií zriadených zakladajúcimi zmluvami - z Komisie, Parlamentu, Rady a Súdneho dvora. V podstate to znamená jednotný trh a spoločné politiky. Maastrichtská zmluva tieto štruktúry posilňuje. Zároveň nová Zmluva obsahuje zárodky spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (druhý pilier) a zavádza spoluprácu v justícii a vnútorných záležitostiach (tretí pilier). Odráža presvedčenie členských štátov, že efektívnejšie zastúpenie európskych záujmov pri rokovaniach s ostatným svetom bude prínosom pre všetkých a že užšia spolupráca v týchto oblastiach poskytne občanom lepšiu ochranu pred organizovaným zločinom a pašovaním drog.

1. 1. 1994 2. fáza HMÚ
Začína sa druhá etapa hospodárskej a menovej únie. Trvá až do 31. decembra 1998. Počas tohto obdobia členské štáty koordinujú svoju hospodársku a rozpočtovú politiku tak, aby ich národná ekonomika bola pripravená vstúpiť do tretieho štádia HMÚ. Technické prípravy na zavedenie jednotnej meny sú na ceste. Európsky menový inštitút (EMI) pracuje na príprave menovej politiky Európskej centrálnej banky.

9.-12. jún 1994 4. parlamentné voľby
Konajú sa štvrté európske parlamentné voľby. Na základe zjednotenia Nemecka sa zvýšil počet poslancov na 534. Po prvý krát sa mohlo aktívne aj pasívne volebné právo uplatniť v krajine pobytu.

1. januára 1995 4. vlna rozšírenia
V štvrtej vlne rozšírenia do ES vstupuje Fínsko, Rakúsko a Švédsko. V Európskom parlamente sa počet poslancov rozšíril na 626.

23. 3. 1995 vstup zmluvy o Schengenskom priestore do platnosti
Konvencia o implementácii Schengenskej dohody stanovuje opatrenia potrebné na to, aby sa umožnilo odstránenie kontrol osôb na vnútorných hraniciach medzi signatármi. Zahŕňa rozmanité záležitosti - od pravidiel na vzájomné uznávanie víz až po dohovory o policajnej spolupráci. Spočiatku zmluva o implementácii dohody nadobúda platnosť medzi Belgickom, Nemeckom, Francúzskom, Luxemburskom, Holandskom, Španielskom a Portugalskom. Cestujúci prekračujúci hranice nepodliehajú už žiadnym kontrolám. K zmluve o Schengene pristúpilo v apríli 1995 aj Rakúsko.

15.-16. 12. 1995 Madridský summit
Európska rada na summite v Madride schvaľuje plán na prechod do tretieho štádia hospodárskej a menovej únie a stanovuje presný časový rozvrh na zavedenie Eura od termínu 1.januára 1999.

17. 6. 1997 Turínsky a Amsterdamský summit
Čelný predstavitelia členských štátov sa dohodli na konci amsterdamského summitu na novej zmluve - Amsterdamskej zmluve - čím spečatili výsledok medzivládnej konferencie konanej v rokoch 1996/1997. Predstavuje tretiu hlavnú úpravu Zmlúv, podľa ktorých je založené ES.
Medzivládna konferencia, ktorá sa začala 29. marca 1996 v Turíne, položila začiatok rozhodujúcej fázy budúcnosti európskej integrácie. Cieľom bolo nielen upraviť a doplniť Zmluvy tak, ako to požadovala Maastrichtská zmluva, ale položiť aj základy toho, aby bola Európa bližšia svojim občanom, aby sa stala silnejšou, schopnou efektívnejšie konať a pripravenou na príchod nových členov.

2. októbra 1997 podpis Amsterdamskej zmluvy
Zmluva podpísaná k tomuto dátumu nadobudla platnosť 1. mája 1999 po ratifikácii každým členským štátom. Rozšírila kompetencie Spoločenstva o určité oblasti súdnictva a vnútorné záležitosti. Niektoré oblasti z tretieho piliera sa presunuli do prvého piliera (azylová politika, prekračovanie vonkajších hraníc, imigračná politika, boj proti drogám, závislostiam, podvodom, spolupráca v oblasti spravodlivosti a v oblasti občianskych záležitostí).

Amsterdamská zmluva má štyri hlavné ciele:

• postaviť zamestnanosť a práva občanov do centra pozornosti činnosti Únie,
• odstrániť zostávajúce prekážky slobodného pohybu a posilniť bezpečnosť vnútri EÚ,
• posilniť hlas, postavenie Európy vo svetových záležitostiach,
• zefektívniť inštitucionálnu štruktúru EÚ vzhľadom na budúce rozšírenie.

15. 7. 1997 Agenda 2000
V „Agende 2000“ predloženej Európskou komisiou vyjadrila komisia svoje stanovisko k budúcemu rozšíreniu Únie, k jednotlivým žiadostiam kandidátov o členstvo a k otázkam reforiem ES. Dospela k záveru, že päť z nich - Poľsko, Maďarsko, Česká republika, Slovinsko a Estónsko sú pripravené na vstup do Európskej únie v blízkej budúcnosti. Už predtým sa rozhodlo, že do tejto skupiny sa priradí Cyprus. Správa sa takisto zaoberá budúcnosťou poľnohospodárskej a regionálnej politiky EÚ a tým, ako sa budú financovať.

13. 12. 1997 Luxemburský summit
Luxemburský summit EÚ postupuje podľa odporúčaní správy Agenda 2000 a rozhoduje o začiatku rokovaní o vstupe do EÚ s Cyprom, Českou republikou, Poľskom, Estónskom, Maďarskom a Slovinskom. Päť ďalších uchádzačských krajín je zahrnutých do prístupového procesu, ktorý takisto bude viesť k členstvu - konkrétne Bulharsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko a Slovensko.

3.5. 1998 pripravenosť krajín pre HMÚ
Summit EÚ potvrdzuje, že jedenásť krajín EÚ spĺňa kritériá pre zdravú ekonomiku, ktorá je na účasť v hospodárskej a menovej únii od 1. januára 1999 nevyhnutnosťou a potvrdzuje, že sa tieto krajiny stanú jej súčasťou od samého začiatku. Sú nimi Belgicko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko a Fínsko.

1. 1. 1999 3. fáza HMÚ
Tretie štádium hospodárskej a menovej únie: výmenné kurzy zúčastnených mien sa neodvolateľne zafixovali, Európska centrálna banka, založená v roku 1998, začína svoju činnosť a zavádza sa mena Euro - počas prechodného obdobia troch rokov sa však naďalej používajú aj národné meny.

marec 1999 schválenie balíka Agenda 2000
Európska rada schvaľuje na zasadnutí v Berlíne balík Agenda 2000 (reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky, štrukturálnych fondov, vyčlenenie prostriedkov na rozšírenie) a prijíma finančnú perspektívu na rozpočtové obdobie 2000 - 2006.

máj 1999 vstupuje do platnosti Amsterdamská zmluva

10.-13. jún 1999 5. voľby do EP
občania EÚ=15 po prvý krát volili európskych poslancov v priamych všeobecných voľbách.

17. decembra 1999 Konvent o EÚ
Koná sa prvé zasadnutie Konventu o budúcnosti EÚ. EÚ=15 sa rozhodla zvolať medzivládnu konferenciu s cieľom reformovať Amsterdamskú zmluvu a pripraviť rozšírenie únie.

15. februára 2000
Začínajú sa prvé vstupné rozhovory o pristúpení medzi EÚ a Bulharskom, Litvou, Lotyšskom, Maltou, Rumunskom a Slovenskom.

december 2000 Zmluva z Nice
Európska rada sa rozhodla schváliť zmluv z Nice, ktorá zakotvuje inštitucionálne reformy nevyhnutné na rozšírenie, rada sa zároveň rozhodla zvolať novú medzivládnu konferenciu na rok 2004.
Bola prijatá Charta základných ľudských práv EÚ. Chartu vyhlásili predsedovia troch európskych inštitúcií.
február 2001 podpis Zmluvy z Nice
Zástupcovia členských krajín podpísali Zmluvu z Nice. Podľa nej sa po rozšírení únie počet poslaneckých kresiel v EP zvýšil na maximálne 732 krasiel.

december 2001 konvent na prípravu medzivládnej konferencie 2004
Európska rada v Laekene zvolala konvent, ktorý dostal za úlohu otvoreným a prehľadným spôsobom pripraviť medzivládnu konferenciu 2004

1. januára 2002 HMÚ
sa rozhodnutie EÚ z roku 1992 o vytvorení hospodárskej a menovej únie (HMÚ), s ktorou súvisí zavedenie jednotnej európskej meny riadenej Európskou centrálnou bankou stáva realitou. Jednotná mena - Euro - sa stala skutočnosťou, keď euro bankovky a euro mince nahradili národné meny dvanástich z pätnástich krajín Európskej únie (Belgicko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko a Fínsko). Svoje národné meny si ponechali Dánsko, Švédsko a Veľká Británia.
Za predsedu EP bol zvolený Pat Cox.

28. februára 2002 konvent o budúcnosti EÚ
Začal pracovať Konvent o budúcnosti Euópy. Jeho ustanovujúca schôdza sa konala v Bruseli. Cieľom konventu bolo zapojiť do diskusie hlavné zainteresované strany a zamyslieť sa nad kľúčovými otázkami o budúcnosti EÚ. Výsledkom diskusií v konvente bol dokument, ktorí poslúžil ako východisko pre rokovania medzivládnej konferencie. Konvent tvorilo 150 členov, zástupcov vlád a národných parlamentov, hlavných inštitúcií EÚ a 13 pozorovateľov a zástupcov orgánov únie.

15.-16. marec 2002
V Barcelone sa stretáva ER, ktorá sa zameriava na otázky hospodárske, sociálne a enviromentálne. Predstavitelia členských krajín únie sa zaoberali aj otázkami partnerstva so stredomorským regiónom, vzťahmi s USA a s krajinami západného Balkánu, ako aj situáciou v Zimbabwe. Výsledkom stretnutia bola prijatá deklarácia o izraelsko-palestínskom konflikte.

31. máj 2002 Kjótsky protokol
EÚ ratifikuje Kjótsky protokol o znížení emisií.

23. júla 2002 zánik zmluvy o Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ
Po 50 rokoch zaniká platnosť zmluvy zakladajúcej Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ

9. októbra 2002 odporučenie ukončenia prístupových rokovaní so SR
Európska komisia v pravidelnej hodnotiacej správe odporúča ukončiť prístupové rokovania do konca roka 2002 s 10 kandidátskymi krajinami: Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko, Slovinsko. EK vyjadrila presvedčenie, že krajiny budú v roku 2004 plne pripravené pre vstup do EÚ.

19. októbra 2002 2. írske referendum o ratifikácii Zmluvy z Nice
Občania v referende na druhý krát vyjadrili súhlas s ratifikáciou zmluvy, čím upožnili rozšírenie únie o krajiny strednej a východnej Európy.

12. – 13. decembra 2002 Kodanský summit
Európska rada v Kodani ukončila prístupové rokovania s kandidátmi, aj so Slovenskom, a rozhodla o rozšírení EÚ. Desať kandidátskych krajín nadobudlo štatút budúcich členov EÚ.

1. január 2003 10 rokov Európskeho jednotného trhu

1. februára 2003 príprava na 5. rozšírenie EÚ
Do platnosti vstupuje zmluva z Nice, ktorá stanovuje nové pravidlá, na základe ktorých sa upravuje veľkosť inštitúcií EÚ a organizácia ich práce po vstupe ďalších desiatich krajín 1. mája 2004. okrem iného zaviedla hlasovanie kvalifikovanou väčšinou do oblastí, pri ktorých sa dovtedy rozhodovalo jednohlasne. Prijímanie rozhodnutí jednohlasným spôsobom pri 25 krajinách by totiž znamenal znefunkčnenie fungovania systému EÚ

8. marca 2003 referendum Malty o vstupe do EÚ
Väčšina obyvateľstva vyjadrila so vstupom krajiny do EÚ súhlas.

14. marca 2003 Pakt o bezpečnosti
EÚ a NATO podpísali v Aténach Pakt o bezpečnosti.

19. marca 2003
EP odsúhlasil správu o pristúpení Cypru, Českej republiky, Estónska, Maďarska, Litvy, Lotyšska, Malty, Poľska, Slovenska a Slovinska k EÚ v roku 2004.

20.-21. marca 2003
MInistri členských krajín sa na treťom jarnom stretnutí ER v Brusely dohodli na výraznejšej implementácii stratégie konkurencieschopnosti, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti, ktorá bola prijatá v Lisabone.
Diskusie sa v rámci stretnutia zaoberali aj situáciou v Iraku.
23. marca 2003 referendum Slovinska o vstupe do EÚ
Slovinci podporil vstup krajiny do EÚ

12. apríla 2003 referendum Maďarska o vstupe do EÚ
Maďarsko v referende potvrdilo záujem o vstup do EÚ

16. apríla 2003 ratifikačný proces
Podpísanie prístupovej zmluvy v Aténach medzi jednotlivými desiatimi kandidátmi a EÚ.

10.-11. mája 2003 referendum Litvy o vstupe do EÚ
Litva v referende potvrdilo záujem o vstup do EÚ

16. – 17. mája referendum Slovenska o vstupe do EÚ
Na Slovensku sa konalo referendum o vstupe do EÚ. Väčšina voličov sa vyslovila za vstup krajiny do únie.

7.-8. júna 2003 referendum Poľska o vstupe do EÚ
Poľsko v referende potvrdilo záujem o vstup do EÚ

20.-21. júna 2003 1. návrh ústavy EÚ
Konvent o budúcnosti EÚ predložil na zasadaní ER v Thessalonikách 1. návrh Ústavnej zmluvy o EÚ. Tento návrh bol hodnotený ako dobrý základ na rokovania o budúcnosti EÚ.
Vedúci predstavitelia únie sa stretli s predstaviteľmi balkánskych krajín a vyjadrili záujem o vstup týchto krajín do únie na základe podpory demokratickej stability, zákonnosti a ekonomického rozvoja. Európska rada sa vyjadrila k dôležitosti transatlantických vzťahov pre potreby medzinárodnej stability.

25. júna 2003 summit EÚ a USA
na summite vo Washingtone, D.C. bolo prijaté rozhodnutie spolupracovať v boji proti terorizmu a šíreniu zbrojenia. USA a EÚ sa dohodli na výmene informácií o podozrivých bankových účtoch a na vytvorení spoločných vyšetrovacích tímov.
Summit sa zaoberal aj otázkou situácie v Iráne, Severnej Kórei, ako aj o postupe na dosiahnutie mieru na Strednom Východe.

14. septembra 2003 referendum Švédska o prijatí Eura
Väčšina obyvateľov krajiny odmietla Euro.

20. septembra 2003 referendum Lotyšska o vstupe do EÚ
Väčšina obyvateľov krajiny súhlasila so vstupom krajiny do EÚ.

4. októbra 2003
Medzivládna konferencia v Ríme rokovala s cieľom dohodnúť sa na konečnom znení Európskej ústavnej zmluvy. Viaceré členské krajiny požadovali zmeny v návrhu zmluvy predloženej európskym konventom v júli 2003.

12.-13. decembra 2003
medzivládna konferencia v Bruseli rokovala o návrhu Európskej ústavnej zmluvy vypracovanom konventom. Návrh zmluvy nebol ako komplexný dokument prijatý.

1. mája 2004 5. rozšírenie EÚ
Najväčšie rozšírenie EÚ o 10 členom: Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Litva, Lotyšsko, Česká republika, Slovinsko, Estónsko, Cypru (turecká časť), Malta.

10.-13. júna 2004 voľby do EP
Priemerná účasť na voľbách bola 45,7 %, na Slovensku sa však volieb zúčastnilo len 16,9 % voličov. Do Európskeho parlamentu bolo zvolených celkovo 732 poslancov, 14 z nich reprezentuje SR.

18. júna 2004
ER prijala návrh Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu, ktorá musí byť ratifikovaná každou členskou krajinou na domácej pôde.

20.-23. júla 1. zasadnutie rozšíreného 732 členného EP

29. októbra 2004 podpis Zmluvy o ústave EÚ
Najvyššími predstaviteľmi jednotlivých členských krajín EÚ podpísali v Ríme Zmluvu o ústave Európskej únie.

11. novembra 2004 Litva ako prvá členská krajina únie ratifikovala Zmluvu o ústave EÚ
Litovský parlament ratifikoval zmluvu pomerom hlasov 84:4, 3 poslanci sa hlasovania zdržali.

18. novembra 2004
EP schválil novú EK vedenú Barrosom. Nová komisia sa ujíma svojej funkcie 22.11.2004.

20. decembra 2004 Maďarsko ratifikovalo Zmluvu o ústave EÚ
Z 385 členov jednokomorového parlamentu sa za zmluvu vyslovilo 304 poslancov, 9 bolo proti a 8 sa zdržali hlasovania.

12. januára 2005 prijatie Zmluvy o ústave EÚ Európskym parlamentom
Európsky parlament podporil veľkou väčšinou hlasov poslancov priatie Zmluvy o ústave EÚ, súčasne vyzval členské krajiny únie, aby ju včas ratifikovali.

1. februára 2005 Slovinská ratifikácia Zmluvy o ústave EÚ
Národný parlament Slovinska veľkou väčšinou hlasov poslancov ratifikoval Zmluvu o ústave EÚ.

2. februára 2005 Predseda EK Barroso predstavil EP návrh reformy Lisabonskej stratégie
EK odporučila EÚ v rámci Lisabonského procesu tri reformné ciele:

• zamerať sa na ekonmický rast a zamestnanosť spustením myšlienky „Partnerstva pre rast a pracovné miesta“. Táto myšlienka by mala byť podporovaná akčným plánom na úrovni únie a národnými akčnými plánmi na úrovni členských krajín;
• zmobilizovať reformnosť únie. Členské krajiny, sociálni partneri a priamo aj občania únie by mali prevziať „vlastníctvo“ nevyhnutných reformných procesov. „Lisabon sa „musí stať súčasťou národnej politickej diskusie“, za týmto cieľom by členské krajiny mali menovať národné akčné plány a menovať „Pána/pani pre Lisabon“ na vládnej úrovni;
• namiesto neprehľadného množstva správ, „ktoré nikto nečíta“ by mala únia prejsť na systém jednej správy o lisabonskej stratégii na úrovni EÚ a jednej na národnej úrovni.

20. februára 2005 Španielske obyvateľstvo v referende súhlasilo so Zmluvou o ústave EÚ
Obyvateľstvo v referende odporučilo národnému parlamentu ratifikovať zmluvu.

6. apríla 2005 Taliansko ratifikovalo Zmluvu o ústave EÚ
Po tom ako ústavnú zmluvu schválila v januári tohto roku talianska dolná komora zákonodarného zbodu, ju Senát (horná komora parlamentu) v hlasovaní ratifikoval pomerom hlasov 217:16, žiaden poslanec sa hlasovania nezdržal.

19. apríla 2005 Grécko ratifikovalo Zmluvu o ústave EÚ
Napriek narastaniu počtu odporcov zmluvy vo Francúzsku, v ktorom dlhodobo prieskumi verejnej mienky informujú, že v krajine je dobo viac ako 55 % respondentov proti euroústave, Grécky parlament túto zmluvu ratifikoval. Viceprezidentka EK tento krok Grécka okomentovala slovami: "Grécko, opäť raz potvrdilo svoj proeurópsky postoj."

9. mája pred 55. rokmi (1950) sa v prejave francúzskeho ministra zahraničných vecí Roberta Schumana objavila prvá konkrétna myšlienka na zjednotenie Európy

11. mája 2005 Slovensko ratifikovalo Zmluvu o ústave EÚ
Napriek snahe poslancov KSS a KDH o vypísanie referenda o tejto otázke parlament schválil zmluv 116 hlasmi zo 147 prítomných poslancov. proti zmluve hlasovali poslanci KSS a KDH.

16. - 17. mája 2005 V poradí tretí summit ER prijal Varšavskú deklaráciu a Akčný plán pre nasledujúce obdobie

Varšavská deklarácia predstavuje hlavný politický odkaz summitu a zameriava sa na popis hlavných cieľov a aktivít ER na najbližšie obdobie s prioritným zameraním činnosti ER na podporu ochrany ľudských práv, demokracie a právneho štátu. Deklarácia zároveň kladie dôraz na potrebu posilňovania demokracie, zachovanie a podporu kultúrnej rôznorodosti, rozvoj občianskej spoločnosti a na aktuálnu prioritu, ktorou je zvýšenie bezpečnosti a boj proti terorizmu, organizovanému zločinu a korupcii.

Akčný plán obsahuje zoznam konkrétnych aktivít ER, ktoré bude organizácia prioritne presadzovať v najbližšej budúcnosti. Európska Rada v Akčnom pláne vyslovuje podporu spoločným základným hodnotám, ako ľudským právam, právnym štátom a demokracii. Zároveň zdôrazňuje potrebu posilnenia bezpečnosti európskych občanov, pričom osobitnú pozornosť venuje práve boju proti terorizmu. Akčný plán sa zaoberá aj aktivitami ER pri budovaní humánnejšej Európy, kde za prioritu číslo jedna označuje posilnenie sociálnej kohézie. Prílohu Akčného plánu tvorí budúce zameranie vzťahov ER s OBSE formulované v spoločnej deklarácii o posilnenej spolupráci. Prioritou spolupráce ER s OSN a jej špecializovanými agentúrami je podpora všeobecných hodnôt, o ktoré sa delia jednotlivé členské krajiny EÚ.

ER zaviazala výbor ministrov zabezpečením implementácie Akčného plánu. Generálny tajomník ER Terry Davis dostal za úlohu pripraviť návrhy na reformu organizačnej štruktúry a pracovných metód organizácie v záujme zvýšenia efektivity, transparentnosti a zníženia nákladov.

Členské krajiny zároveň na záver summitu podpísali Dohovor ER o predchádzaní terorizmu, Dohovor ER o praní špinavých peňazí a financovaní terorizmu a Dohovor ER proti obchodovaniu s ľuďmi. Dohovory prijaté 3. mája tvoria jeden ucelený balík a ich súčasťou je diskonekčná klauzula.

26. mája 2005 Rakúsko ratifikovalo Ústavnú zmluvu EÚ svojím parlamentom

27. mája 2005 Ústavná zmluva bola ratifikovaná nemeckým parlamentom

29. mája 2005 Francúzsko ako prvá členská krajina EÚ v referende odmietlo ústavnú zmluvu EÚ

1. júna 2005 Holandsko v referende odmietlo ústavnú zmluvu EÚ

2. júna 2005 Lotyšsko prijalo ústavnú zmluvu EÚ vo svojom parlamente - Sejme

30. júna 2005 Cyperská republika ratifikovala Zmluvu o ústave pre Európu

Cyperský parlament rozdielom jediného hlasu prijal túto medzinárodnú zmluvu EÚ. V 56 člennom zákonodarnom sneme bolo za prijatie zmluvy 30 poslancov, 19 ich bolo proti. Pre prijatie zmluvy bolo potrebných minimálne 29 hlasov. Jeden z poslancov sa hlasovania zdržal a šesť poslancov sa hlasovania nezúčastnilo, pretože neboli v sneme prítomní.
Cyprus sa stal prvou krajinou, ktorá dokument prijala po tom, ako bola ústavná zmluva odmietnutá vo Francúzsku a Holandsku.

6. júla 2005 Malta ratifikovala Zmluvu o ústave pre Európu

Po tom ako Maltský parlament ratifikoval túto zmluvu, maltský premiér Lawrence Gonzi skonštatoval, že 400 000 tisícový ostrovný štát v Stredozemnom mori má povinnosť vyjadriť sa k euroústave aj napriek tomu, že ju nedávno odmietli v referendách vo Francúzsku a Holandsku.

10. júla 2005 Ústavná zmluva bola prijatá v Luxemburskom referende

Po varovaní v Luxembursku obľúbeného premiéra Jean-Claude Juncker-a, že v prípade neúspešného referenda odstúpi, 223 tis. voličov nakoniec prijalo v referende 56,52 percentami ústavnú zmluvu.

26. novembra 2005 Slovenská republika vstúpila do ERM II.

Slovenská republika vstúpila z piatka na sobotu 26. novembra do Európskeho mechanizmu výmenných kurzov - ERM II. Krajina tak začala plniť posledné z Maastrichtských kritérií, kurzovú stabilitu, s cieľom prijatia spoločnej meny Eurozóny 1. januára 2009.

9. mája 2006 Ústavná zmluva bola prijatá v Estónskom parlamente