.. Jeho úlohou je zabezpečiť, aby sa legislatíva EÚ interpretovala a uplatňovala rovnako v každom členskom štáte. Súdny dvor má právomoc riešiť právne spory medzi členskými štátmi, inštitúciami EÚ, firmami a fyzickými osobami.
Súdny dvor je tvorení jedným sudcom z každého členského štátu. Po rozšírení na EÚ=25 súdny dvor za účelom efektívnosti zmenil pravidlo zasadania tak, aby bol schopný zasadať ako Veľká komora len s 11 sudcami, namiesto toho, aby na plenárnom zasadaní zasadali vždy všetci sudcovia.
Súdnemu dvoru pomáhajú 9 verejní žalobcovia. Ich úlohou je predkladať podložené stanoviská k prípadom predkladaným na súd.
Sudcovia a verejní žalobcovia sú buď bývalými členmi najvyšších národných súdov, alebo schopný právnici, na ktorých nestrannosť sa možno spoľahnúť. Vymenúvajú sa na základe spoločnej dohody vlád členských štátov. Každý z nich sa vymenúva na obdobie šiestich rokov, po ktorých môže byť znova vymenovaný najviac na ďalšie dve trojročné obdobia.

Najbežnejšími typmi prípadov, ktoré Európsky súdny dvor rieši sú:
1. žiadosti o predbežné rozhodnutie,
2. konanie týkajúce sa nesplnenia povinnosti,
3. konanie týkajúce sa anulácie,
4. konanie týkajúce sa nečinnosti.

1. Predbežné rozhodnutie
Súdy v členských štátoch EÚ zodpovedajú za správne uplatňovanie zákonov EÚ. S cieľom zabrániť rôznej interpretácii zákonov EÚ v jednotlivých štátoch existuje „postup predbežného rozhodnutia“. Ak má národný súd akúkoľvek pochybnosť týkajúcu sa interpretácie a platnosti zákonov EÚ má požiadať Súdny dvor o radu. Táto rada sa poskytuje vo forme predbežného rozhodnutia.

2. Konanie týkajúce sa nesplnenia povinnosti
Komisia alebo ktorýkoľvek členský štát môže iniciovať konanie, ak má dôvod domnievať sa, že niektorý členský štát neplní svoje povinnosti podľa zákonov EÚ.
V oboch prípadoch Súdny dvor preskúma obvinenia a vydá rozsudok. Ak sa skutočne zistí, že obvinený členský štát porušuje svoje povinnosti, musí okamžite napraviť svoje konanie.

3. Konanie týkajúce sa anulácie
Ak sa ktorýkoľvek členský štát, Rada, Komisia alebo Parlament domnieva, že konkrétny právny predpis EÚ je protiprávny, môže požiadať Súdny dvor, aby ho anuloval.
Žiadosť o anuláciu môžu podať aj fyzické osoby, ktoré chcú, aby Súdny dvor zrušil konkrétny zákon, pretože má na nich priamy a negatívny vplyv ako na súkromné osoby.
Ak Súdny dvor príde k záveru, že daný zákon bol prijatý nesprávne, alebo že sa nezakladá správne na zakladajúcich zmluvách EÚ, môže anulovať platnosť tohto zákona.

4. Konanie týkajúce sa nečinnosti
Zmluva o EÚ vyžaduje, aby Európsky Parlament, Rada a Komisia prijímali za určitých okolností určité rozhodnutia. Ak ich neprijmú, členské štáty, ostatné inštitúcie EÚ a fyzické osoby alebo firmy môžu podať na Súdny dvor sťažnosť, aby sa toto porušenie oficiálne zaznamenalo.

Postup súdneho procesu po podaní sťažnosti má dve fázy.
V prvej fáze všetky zainteresované strany predložia písomné prednesy a sudca priradený k prípadu vypracuje správu obsahujúcu zhrnutie prednesov a východiská prípadu. Verejný žalobca vyvodí z tejto správy svoje závery. Sudca na základe týchto záverov vypracuje návrh súdneho rozhodnutia, ktorý predkladá ostatným členom Súdneho dvora na preskúmanie.
Druhá fáza predstavuje verejné vypočúvanie. Väčšinou sa koná pred celým Súdnym dvorom (na jeho plenárnom zasadaní), ale môže sa uskutočniť aj pred komorou troch alebo piatich sudcov, v závislosti od dôležitosti alebo zložitosti prípadu. Právnici strán počas vypočúvania predkladajú svoje argumenty sudcom a verejnému žalobcovi. Verejný žalobca potom vynesie svoj záver, po ktorom sudcovia vynesú rozsudok.
Rozsudky Európskeho súdneho dvora sa vynášajú na základe rozhodnutia väčšiny a oznamujú sa na verejnom vypočúvaní. Nesúhlasné stanoviská sa nevyjadrujú.