.. Cieľom ECB je zabezpečiť cenovú stabilitu, aby inflácia neohrozila eur=opsku ekonomiku (medziročný nárast spotrebiteľských cien nižší ako 2 %):
• riadením množstva peňazí v ekonomike.
• monitorovaním cenových trendov a hodnotením rizika, ktoré predstavujú pre cenovú stabilitu eurozóny.

Riadenie množstva peňazí v ekonomike zahŕňa okrem iného určovanie úrokových sadzieb v eurozóne.
ECB na vykonávanie svojej úlohy úzko spolupracuje s Európskym systémom centrálnych národných bánk každého členského štátu EÚ. 12 štátov, ktoré už prešli na spoločnú menu Euro spolu tvoria eurozónu a ich centrálne banky spolu s Európskou centrálnou bankou tvoria Eurosystém.
ECB pracuje úplne nezávisle. Inštitúcie EÚ a vlády členských štátov musia rešpektovať túto zásadu a nesmú sa snažiť ovplyvňovať ECB alebo národné centrálne banky.

Prácu Európskej centrálnej banky zabezpečujú rozhodovacie orgány:

Rada guvernérov
Rada guvernérov je najvyšším rozhodovacím orgánom Európskej centrálnej banky. Skladá sa zo šiestich členov Výkonnej rady a z guvernérov centrálnych bánk eurozóny. Jej predsedom je prezident ECB. Jej hlavnou úlohou je definovať menovú politiku eurozóny, najmä určovať úrokové sadzby, pri ktorých komerčné banky môžu získať peniaze od centrálnej banky.

Výkonná rada
Skladá sa z prezidenta ECB, viceprezidenta a štyroch ďalších členov, ktorí sú vymenovaní na základe spoločnej dohody prezidentov alebo ministerských predsedov štátov eurozóny. Členovia Výkonnej rady sa vymenúvajú na jedno osemročné obdobie.
Výkonná rada zodpovedá za implementáciu menovej politiky, ktorú definuje Rada guvernérov a za vydávanie pokynov národným centrálnym bankám. Taktiež pripravuje zasadania Rady guvernérov a zodpovedá za každodenné riadenie ECB.

Generálna rada
Generálna rada je tretím rozhodovacím orgánom ECB. Tvorí ju prezident a viceprezident ECB a guvernéri národných centrálnych bánk všetkých členských štátov EÚ. Generálna rada prispieva k poradnej a koordinačnej práci ECB a napomáha pri rozširovaní eurozóny.