Budova Európskej komisie, Brusel

Spomenutá smernica zavádzala povinnosť členských krajín kriminalizovať činnosť poškodzujúcu úmyselne životné prostredie alebo poškodzujúcu prostredie vážnym zanedbaním.

EK podala na súdny dvor sťažnosť, že ER nemala právo rřesunúť tému do tretieho piliera, kam náleží spolupráca v oblasti trestného práva, pretože patrí pod ochranu životného prostredia, ktoré je v kompetencii Európskeho spoločenstva, teda prvého piliera.

Európsky súdny dvor rozhodol, že Európske spoločenstvo je oprávnené predepisovať členským krajinám, aby považovali niektoré aktivity za kriminálne činy, pokiaľ to je potrebé pri vymáhaní európskeho práva. Rozhodnutie sa týka konkrétneho legislatívneho aktu, ale znamená precedens pre ďalší postup nie len v oblasti ochrany životného prostredia, ale taktiež vnútorného trhu, ochrany osobných údajov, ochrany duševného vlastníctva, menových otázok ako aj ďalších.

EK rozhodnutie privítala prostredníctvom svojho predsedu, José Barros, pretože podľa jej názoru posilňuje demokraciu a efektivitu EÚ. Začlenením podobných otázok do prvého piliera znamená väčší vplyv na pôde EP pri schvaľovaní, možnosť kontroly Európskym súdnym dvorom a exkluzívnu kompetenciu EK pri príprave návrhu. Rozhodnutie by mohlo znamenať aj väčší vymáhateľnosť európskeho práva.

Svoje nesúhlasné stanovisko s rozsudkom prejavil europoslanec zastupujúci britských konzervatívcov Timothy Kirkhope, ktorý rozsudok označil za nebezpečný precedens výrazne posiľujúci úlohu EK.