Dominuje záujem o štátnu politiku SR. Uviedlo to až 35,4% našich respondentov. Európska politika či politika Európskej unie sa stále ešte vníma ako „zahraničná politika“. Pri bližne rovnaký záujem prejavili mladí ľudia o európsku – 25,6%, či medzinárodnú (svetovú) politiku -27,8%.
Dôvera v národné a európske inštitúcie
Od vstupu Slovenska do EÚ ešte neuplynul ani rok. Preto ani neprekvapuje, že sa cítia byť predovšetkým Slovákmi (84,8%) a až potom Európanmi (43,0%). Tento rozdiel sa pochopiteľne nikdy nevyrovná. Záujem o „európanstvo“ budeme pozorovať v tej miere ako sa bude odbúravať obava z toho, že „ Slovensko ako člen EU je v nebezpečenstve straty svojej kultúry a tradícií“. máme 22,5% už obávajúcich sa, 34,1% ešte nerozhodných, ale už 38% odmietajúcich takéto obavy ako neopodstatnené. Väčšie obavy o našu slovenskú „národnú identitu“ majú muži ako ženy. Mladší ako 18 rokov,teda prevažne žiaci stredných škôl, majú väčšie zastúpenie v stredovej-nerozhodnej pozícii, čo plne zodpovedá našim očakávaniam.
Aj keď je to ešte zavčasu, ale už teraz máme k dispozícii prvé údaje o tom ako dôverujú mladí ľudia na Slovensku nielen svojej národnej vláde a parlamentu, ale aj Európskej komisii a Európskemu parlamentu.
Štartovacia pozícia sa prikláňa k európskym inštitúciam nakoľko podľa odpovedí dôveruje Slovenskej vláde 6 ,3 %, EK 20,6 %, Národnej rade SR 6,5 %, EP 22,7 %.
Znalosti o politike a demokracii
V tomto výskume sa zisťovali nielen názory a postoje respondentov, ale netradične aj isté elementárne znalosti o politickom živote na Slovensku a Európskej únii.
Uvádzam niekoľko tvrdení o politike, na ktoré mali respondenti odpovedať, či sú správne, alebo nesprávne.
|
Správne |
Nesprávne |
(Neviem) |
|
1 |
Srbsko je člen Európskej únie |
12,4 |
70,6 |
17.1 |
2 |
EÚ má 25 členských štátov |
68,4 |
18,6 |
13,0 |
3 |
Vlajka EÚ je modrá s bielymi hviezdičkami |
26,2 |
71,9 |
2,0 |
4 |
Josè Barroso sa stal hlavou Európskej komisie po Romanovi Prodim |
41,1 |
18,4 |
40,5 |
5 |
Predseda vlády SR je |
92,6 |
5,8 |
1,6 |
6 |
Predsedom KSS je |
10,3 |
78,9 |
10,8 |
7 |
Na Slovensku sa konajú parlamentné voľby každé 4 roky |
93,2 |
3,0 |
3,8 |
8 |
Predseda vlády má právomoc rozpustiť parlament |
26,6 |
48,2 |
25,2 |
Poznámka: Mladí ľudia dostali možnosť striedavo súhlasiť s pravdivým tvrdením (napr.počet členov EU) alebo nesúhlasiť s nepravdivým tvrdením (napr.vlajka EÚ).
Výsledky ukazujú:
70% mladých ľudí má správnu predstavu o EÚ, jej členoch a symboloch. Iba v prípade výmeny predsedu EK (R.Prodi-J.Barroso) ešte dosť značná časť z nich (40%) priznáva, že túto udalosť nevie posúdiť a skoro 20% odpovedalo nesprávne.
o domácej politickej scéne vedia podstatne viac- na úrovni 80-90%, či už sa to týka parlamentných volieb, kto je náš predseda vlády alebo predseda konkrétnej politickej strany.
Znalosti mládeže Slovenskej republiky v komparácii s inými krajinami
Prvá z otázok o EU sa dotýkala znalostí o ich členoch.
V tomto období došlo k významným zmenám k 1.5.2004 a členmi EU sa stalo až 8 nových členov, medzi nimi však iba jedna z krajín bývalej Juhoslávie (Slovinsko). Srbsko predstavuje práve tú krajinu z tohto spoločenstva, ktorá má v súčasnosti najmenšiu šancu na začlenenie do EU. Ako vieme v tomto období sa diskutuje o prístupových podmienkach s Chorvátskom.
Najlepšie znalosti prejavili mladí ľudia z Rakúska, ktorí (až 93%) odpovedali, že nie je pravdou, že Srbsko je členom EÚ. S istým odstupom nasleduje Estónsko (88%), Slovensko, Taliansko a Francúzsko (81%). Najmenej správnych odpovedí dosiahlo Anglicko (67%). To v zásade neprekvapuje, nakoľko na jednej strane Rakúsko hraničí s krajinami bývalej Juhoslávie a na strane druhej Veľká Británia tradične neprejavuje veľký záujem o problematiku EÚ.
Slovensko získalo svoje nie celkom lichotivé postavenie najmä tým, že dievčatá vo veku od 15 do 17 rokov v porovnaní s chlapcami (85%) dosiahli iba 80% správnych odpovedí. To by nasvedčovalo tomu, že problematika EU sa v tomto exponovanom období príliš nepreberalo v rámci školskej edukácie, či už na hodinách nauky o spoločnosti alebo v rámci iných predmetov spoločenskovedného zamerania.
O dlišne sa preukázali znalosti mladých ľudí aj odhade správnosti tvrdenia, že v súčasnosti má EÚ 25 členov.
Mohli by sme predpokladať, že by túto skutočnosť mali vedieť predovšetkým mladí ľudia z tých krajín, ktoré sa v danom roku stali členmi EÚ, t.j. Slovensko a Estonsko. Potvrdilo sa to iba v prípade Slovenska (79%), zatiaľčo Estónsko (65%) sa umiestnilo na posledných dvoch miestach spoločne s Talianskom (63%). Najlepšie umiestnenie získalo nečakane Francúzsko (87%) nasledované s istým odstupom Rakúskom (80%), Na úrovni Slovenska sa ocitli ešte Anglicko(77%).
Obdobnou otázkou, ktoré sa v zásade všetky týkajú vonkajškových prejavov EU, bola otázka na znalosť o jednom z jej základných symbolov: vlajku.
Otázka bola uvedená s nesprávnou odpoveďou, t.j. tvrdilo sa, že vlajka EU má modrú farbu s hviezdičkami bielej farby. Túto odpoveď označilo ako nesprávnu Taliansko (76%), Slovensko (73%), Rakúsko (69%). S istým odstupom sa umiestnili Estónsko (63%) a Francúzsko(59%). Beznádejne na konci peletónu sa umiestnili Angličania (42%) čím nás utvrdzujú v stanovisku, že EÚ nie je skutočne ich problém a nevenujú mu svoju pozornosť.
Tvrdenie, že J.Barroso sa stal po R. Prodim hlavou Európskej komisie bola z testových otázok skutočným orieškom pre skúmaných mladých ľudí.
Ako správnu ju označilo 82% Rakušanov. Slovensko (70%), nasledované Italskom, Francúzskom a Estonskom (62%) sa umiestnili v strede, avšak skoro s 10% odstupom. O daľších 10% od nich sa umiestnilo Anglicko (52%).
Ak v tejto testovej otázke v niektorých krajinách dosiahli lepšie výsledky mladší respondenti do 18 rokov, z nich viac dievčatá, čo je prípad Rakúska. V iných mladí ľudia nad 18 rokov , z nich viac chlapci, čo je prípad Estónska, Francúzska, Talianska, Anglicka aj Slovenska.
Takéto zistenie potvrdzuje všeobecnejšiu hypotézu, že v niektorých krajinách sú v školskej edukácii špecializované témy o EU zamerané na elementárne vedomosti o EU a jej inštitútoch. Dievčatá svojim prístupom k pozornejšiemu získavaniu vedomosti a schopnosťou zapamätať si ich v tomto prípade dosahujú lepšie výsledky ako chlapci. V iných krajinách je tomu tak, že mladí ľudia od 18 do 25 rokov získavajú znalosti prostredníctvom politickej participácie a celkoveho záujmu o politiku, čo je všeobecne typickejšie najmä pre chlapcov a mladých mužov.
Znalosti o fungovaní demokracie v niektorých krajinách EU
Kto je predseda vlády
Pozícia predsedu vlády je vo všetkých krajinách, ktoré sa zúčastnili na výskume aj testom elementárnych znalostí o politickom živote a politickom systéme, je nesporne najvýznamnejšia. Svojho premiera poznajú najmä v Anglicku (99,6%), Taliansku, Rakúsku a Estónsku, Francúzsku a najmenej na Slovensku (94%). Pravdou je, že ho nielen poznajú, ale z faktu jeho neustálej viditeľnosti a každodennej prítomnosti v médiách asi vyplýva aj to, že jeho právomoci a kompetencie sa preceňujú, ako sa to preukáže v našej analýze.
Kto je predsedom politickej strany
V relatívne komplikovanej otázke , ktorú by sme v žiackej terminológii nazvali „chyták“ sme žiadali, aby naši respondenti odpovedali či konkrétna osobnosť politickej scény (v skutočnosti predseda pravicovej alebo konzervatívnej strany) je predsedom ľavicovej politickej strany. Takže, aby mohol správne zodpovedať musel osobnosť poznať priezviskom a súčasne ju mal priradiť k správnej politickej strane. To v danom prípade značí, že musel označiť naše tvrdenie „predsedom politickej strany je XY „za „nesprávne“. Podarilo sa to najviac mladým Talianom (91,6%). Relatívne dobré výsledky dosiahli Slováci (89%), ale aj Rakušania (84%) a Francúzi (82%). Až za nimi sa objavujú Estónci (70%) a Angličania (65%).
Ako často sa uskutočňujú parlamentné voľby
V inej, zdanlivo menej náročnej otázke, zisťujúcej v koľkoročnom odstupe sa v krajine uskutočňujú parlamentné voľby, sme sa dočkali prekvapenia. Slovensko (97%) sa postavilo na čelo „elity“ mladých európskych demokratov pred Rakúsko a Estónsko. A naopak k Anglicku (62%) sa svojimi nesprávnymi odpovedmi pridalo Fancúzsko a Taliansko (72%).
Môže predseda vlády rozpustiť parlament?
To, čo vzbudí pozornosť politológov a politikov je, že viac ako 50% mladých ľudí nemá jasno o fungovaní parlamentnej demokracie. Z nich polovica nielenže sa priznala, že nevie na otázku odpovedať, ale druhá polovica odpovedala tak, že pokladá za správne, ak by predseda vlády na Slovensku mohol rozpustiť parlament.
Táto otázka je vlastne zo všetkých, ktoré sme mladým ľudom položili, najnáročnejšia a súčasne najpodstatnejšia z hľadiska ich „občianskej zrelosti a prejavenia znalostí o parlamentnej demokracii“. Zaujímalo nás preto ako sa „darilo“ správne zodpovedať na túto otázku mladým ľudom v daľších krajinách zúčastnených na tomto výskume.
Najlepšie výsledky dosiahli v poradí Rakúsko(75,8%) a Estónsko (75,9%), za nimi s malým odstupom druhá dvojica krajín Francúzsko (71%) a Taliansko (70,5%). Napokon s dosť značným odstupom Slovensko (64,4%). Peletón uzavrelo Anglicko(59,9%).
Výskumy umožňujú zodpovedať aj na otázku či rodového hľadisko (pohlavie) a vek respondentov má nejaký závažnejší vzťah k výsledkom. V oboch prípadoch ide o podstatné hľadisko, na ktoré sa viažu isté teoretické hypotézy. Predovšetkým je tu hypotéza o nižšom záujme žien o politiku a v druhom prípade ide o hypotézu, že s vekom rastie záujem o politiku.
Budeme porovnávať krajiny podľa ich umiestnenia nakoľko to umožňuje poukázať na niektoré osobitosti.
V Rakúsku je zaujímavé, že rovnako dievčatá (78,4%), ale aj a najmä chlapci (81,9%) do 18 rokov porovnaní s mladými mužmi a ženami (73-74%) nad touto vekovou hranicou dospelosti majú podstatne lepšie znalosti o jednom z mnohých princípov fungovania parlamentnej demokracie.
Dá sa teda predpokladať, že nejaká cielená edukačná aktivita s dôrazom na výchovu k demokratickému občianstvu zasiahla žiakov v Rakúsku vo veku 15-18 rokov, čo sa nedá povedať o ich súčasných starších kolegov.
V Estonsku zdá sa, že platí skôr mechanizmus neformálneho alebo masmediálneho vzdelávania. Teda reálna účasť na rozličných politických udalostiach (napr.voľby), predstavuje sledovaním predvolebnej kampane aj spôsob získavania znalostí. Výsledky u mladých mužov nad 18 rokov ukazujú, že vylepšili svoje správne znalosti s vekom a životnou skúsenosťou. Poskočili z 73% na 79% správnych odpovedí.
Pre dievčatá platí skôr zásada, že čo sa nenaučia v škole (79%) v praktickom živote politickej participácie už nemajú možnosť získať (75%), nakoľko tu platí hypotéza o ich nižšej participácii a všeobecne nižšom záujme o politiku. Tento model platí ako v Taliansku tak aj v Anglicku.
Intepretácia a hlbková kvalitatívna analýza by nám mohla pomôcť hľadať odpoveď na otázku akú podobuj vlastne má „vedomá“úroveň politickej participácie mladých žien nad 18 rokov v týchto krajinách. Inak povedané mali by sme zisťiť či mladé ženy „nápodobujú“ alebo preberajú politické názory svojich mužských životných partnerov.
Pre Francúzsko je pozoruhodná vzácna vyrovnanosť v správnych a nesprávnych odpovediach či sa to týka mladších alebo starších, dievčát alebo chlapcov (70%-73%). To v zásade platí aj pre Slovensko, ale na podstatne nižšej úrovni správnych odpovedí (63-64%).
Záver
Z toho možno formulovať záver o rozličných typoch získavania vedomostí o demokracii a jej fungovaní:
v niektorých krajinách sa na úrovni vedomostí o politike a fungovaní parlamentnej demokracie významne prejavilo predovšetkým formálne vzdelávanie v škole(Rakúsko).
v iných krajinách sa na vedomostnom raste prejavuje aj neformálne vzdelávanie z predvolebných akcií politických strán, masmediálnych diskusií, prípadne z vlastnej občianskej a politickej participácie(Estónsko).
v tretej skupine reálna účasť na procese občianskej a politickej participácie nezlepšuje demokratický vedomostný potenciál účastníkov, ale skôr naopak vedie k spochybňovaniu elementárnych pravidiel fungovania demokracie v krajine, vedie k tomu, že mladí ľudia vyjadrujú skepsu k verejnému politickému životu, prejavuju nedôveru v inštitúcie právneho štátu, majú tendenciu podporovať autokratické formy riadenia života v spoločnosti(Slovensko).
Je iste zaujímavé ako je to aj s tými, čo priznali, že o politike často diskutovali so svojimi učiteľmi? Odpoveď je pozitívna: ich znalosti o demokraci prekročili prieme r dosť značne (75%). Žiaľ, takých prípadov, kde mladí ľudia často diskutovali so svojim učiteľom o politike sme našli v našom výskumnom súbore iba 5%.
To je v tomto roku „občana EÚ“, ktorý vyhlásili európske inštitúcie, nie najlepšou vizitkou výchovy k občianstvu v škole na Slovensku, ale ako sme to ukázali v komparáciách, nielen na Slovensku. Môžeme to však súčasne chápať aj ako výzvu modernizácie výchovy k demokraktickému občianstvu v škole i mimo školy.
Prof.L.Macháček
CERYS FF UCM v Trnave
Trnava 25.4.2005
*EUYOUPART Political Participation of Young People in Europe – Development of Indicators for Comparative Research in the European Union Project funded under the 5th Framework Programme by the EC as well as by national funding sources. nstitute for Social Research and Analysis (Coordinator) Österreichisches Institut für Jugendforschung, Fondazione IARD,Finnish Youth Research, Network,Institute of International and Social Studies of Tallinn Pedagogical University, University of St. Cyril and Method in Trnava,Deutsches Jugend Institut, University of Birmingham,Fondation Nationale des Sciences Politiques. Field time: November 2004 until January 2005. Target population: Young people from 15-25 years Sample design: Stratified, multistage, clustered random sampling Sample Size: 8.030 (Austria n=1007, Estonia n=997, Finland n=1008, France n=1010, Germany n=1037, Italy n=989, Slovakia n=982, UK n=1000) Method of data collection: Face-to-Face Interviews Weighting: Yes (single national weights and one common weight, which weights all national weights to n=1000) (weighted sample size = 8.000).Datagathering in Slovakia ASA s r.o. Bratislava
