.. Návrh smernice o voľnom pohybe služieb v rámci domáceho európskeho trhu je nevyhnutným prvkom hospodárskeho rozvoja Európskej únie. A nielen to. Pomocou tohto návrhu sa zároveň naplní aj požiadavka voľného trhu, ktorá je súčasťou zakladajúcich Zmlúv už po 50 rokov. Okrem toho má tento dokument aj značnú politickú dôležitosť - popri návrhu Ústavnej zmluvy sa totiž ukázal byť jedným z najkontroverznejších textov posledných rokov, a to až do tej miery, že jeho pôvodná verzia prezentovaná bývalým Komisárom Fritzom Bolkesteinom sa pre mnohých stala symbolom konfrontácie medzi sociálnou a liberálnou Európou. Francúzska vláda napríklad vyzvala, aby sa tento "príliš liberálny projekt" najprv zrevidoval. Naopak, vo februári tohto roku adresovali vlády šiestich krajín (Česka, Maďarska, Holandska, Poľska, Španielska a Veľkej Británie) list Európskej komisii, v ktorom ju žiadali, aby revízia neviedla k opaku - prílišnému protekcionizmu. Rozpoltenosť politických názorov na smernicu bola tiež značná v rámci Európskeho parlamentu, no hlasovanie 16. januára bolo skutočnou a najmä neočakávanou zmenou. Riešenia navrhnuté poslancami podporila aj Komisia a Rada. Charlie McCreevy, súčasný eurokomisár zodpovedný za túto oblasť, 24. marca súhlasil, aby sa pokračovalo v súlade s požiadavkami Parlamentu a o dva dni na to sa za takýto postup vyjadrilo aj rakúske predsedníctvo Rady.

Parlament presadil svoj postoj

Je potrebné dospieť súčasne k dosiahnutiu dvoch základných cieľov: zabezpečiť voľný pohyb služieb s cieľom oživiť trh a podporiť vznik pracovných miest, a zároveň zabrániť súťaživosti členských krajín spôsobenej rozdielmi medzi ich sociálnymi systémami a platmi a zabezpečiť tak zachovanie suverenity štátov v otázkach pracovného práva a ochrany dôležitých národných záujmov.

Na dosiahnutie týchto cieľov - najmä vďaka hlasovaniu EPP-ED (kresťanských demokratov a konzervatívcov), PES (socialistov) a ALDE (liberálnych demokratov) - prijal Parlament oproti pôvodnému návrhu smernice tri podstatné zmeny.

Po prvé, nahradil pravidlo, podľa ktorého mali poskytovatelia služieb pri ich dočasnom poskytovaní v inej členskej krajine podliehať zákonom krajiny, z ktorej pochádzali, pravidlom "voľného poskytovania služieb". Týmto krokom zabezpečil členským krajinám, v ktorých sa budú služby poskytovať, viac priestoru pre vlastné rozhodovanie. Tento pozmeňujúci návrh Parlamentu bol Komisiou prevzatý do revidovanej verzie návrhu smernice, ktorý bol predstavený 4. apríla v Štrasburgu.

Po druhé, europoslanci zredukovali počet oblastí, na ktoré sa má smernica vzťahovať, najmä vyčlenením zdravotných a sociálnych služieb z jej pôsobnosti. V revidovanom návrhu sa teda už nenachádzajú. Služby všeobecného záujmu ostali takisto vyčlenené, rovnako ako aj finančné, prepravné, prístavné, audiovizuálne a bezpečnostné služby. Mimo pôsobnosti smernice budú aj služby agentúr poskytujúcich zabezpečovanie dočasných prác a tiež služby v oblasti hazardných hier.

A do tretice, nový návrh jasne uvádza, že smernica sa bude uplatňovať tak, aby nezasahovala do pracovného a sociálneho zákonodarstva členských krajín. Všetky zmienky o dočasnom vysielaní pracovníkov do iných členských štátov boli z textu smernice vyškrtnuté.

Aký bude ďalší postup

Zmenený návrh smernice by teraz mala Komisia odovzdať Rade Ministrov EÚ. Potom už bude len na členských krajinách, aby rozhodli o jej osude. Ak Rada v súlade s očakávaniami súčasný text chváli bez ďalších zmien, Parlament by mohol dospieť ku konečnému rozhodnutiu v rámci druhého čítania na jeseň. Definitívny text by teda mohol uzrieť svetlo sveta už koncom tohto roku. Ak však Rada požiadavky Parlamentu zamietne, bude musieť prísť na rad zmierovacie konanie, ktoré rozhodne nebude jednoduché.


V Bruseli, dňa 18. apríla 2006