.. Zo správy ekológov vyplynulo, že od konca osemdesiatych do začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia sa každoročne v rybách z Baltického mora nahromadilo približne 31 kilogramov škodlivých polychlorovaných bifenylov, ktoré následne skončili na tanieroch ľudí.

Správa pripomenula aj udalosť z roku 1995, kedy švédske úrady odporučili ženám vo veku, keď môžu mať deti, aby obmedzili konzumáciu baltických sleďov a lososov, pretože obsahujú toxické látky. Slede v Baltickom mori totiž obsahovali až 50 – násobok niektorých škodlivých látok v porovnaní so sleďmi z Atlantického oceánu.

Správa fondu zdôvodnila tento problém a znečistenie mora tým, že Baltické more je vystavené vysokému znečisteniu, pretože medzi ním a susedným Atlantickým oceánom existuje len malá výmena vody. Preto znečistená voda zostáva na mieste aj 25 až 30 rokov. Túto situáciu ešte viacej zhoršuje aj skutočnosť, že voda v Baltickom mori má obvykle nízku teplotu, takže chemikálie sa v nej odbúravajú extrémne pomaly.

Svetový fond na ochranu prírody upozornil, že súčasná legislatíva EÚ baltický ekosystém pred znečistením jedovatými látkami dostatočne nechráni. Svetový fond zároveň dodal, že nový systém registrácie, testovania a povoľovania chemických látok (REACH) navrhovaný EK túto situáciu pravdepodobne pozitívne zmení. „Existujúce nariadenie o chemikáliách v rámci EÚ neumožňuje dostatočnú ochranu, avšak debata o novej chemickej politike EÚ dáva Baltickému moru nádej“, povedal Lasse Gustavsson, pracovník fondu zodpovedný za skúmanie čistoty Baltického mora.