.. Patrí medzi ne aj stanovenie spoločných cieľov európskeho vzdelávania a odbornej prípravy až do roku 2010.

Programy Európskej únie Socrates, Tempus, Leonardo da Vinci a Mládež, ktoré možno rozdeliť do troch kategórií (vzdelanostná mobilita, školiace programi, výmena mládeže) sú už desať rokov najdôležitejšími prostriedkami podpory a presadzovania spoločného konania v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy mládeže v rámci EÚ i za jej hranicami. Čo je najdôležitejšie, priniesli európske skúsenosti miliónom jednotlivcov v zainteresovaných krajinách. Programy boli sprístupné aj kandidátskym krajinám a zohrali dôležitú úlohu v ich príprave na pripojenie sa k Európskej únii.

Existujúce programy v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže sú založené na článkoch 149 a 150 Zakladajúcej zmluvy Európskeho spoločenstva. Spomínané články definujú poslanie spoločenstva s cieľom podporovať a rozširovať konanie členských štátov napomáhaním pri ich vzájomnej spolupráci. Zmluva potvrdzuje výhradnú zodpovednosť členských štátov za obsah a usporiadanie systémov vzdelávania a odbornej prípravy. Určuje, aké kroky treba podniknúť na európskej úrovni, čo si však vyžaduje odstránenie nedostatkov v harmonizácii zákonov a nariadení jednotlivých členov.
Vyššie uvedené platí pre všetky progrmi okrem programu Tempus, ktorý vychádza z článku 308, všeobecného ustanovenia, ktoré povoľuje činnosť v oblastiach inak nepokrytých Zmluvou.

Či už sa pozeráme na minulosť alebo budúcnosť týchto programov, musíme si pamätať, že čo sa týka politiky vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže, uvedený právny rámec kladie hlavnú zodpovednosť na členské štáty. Programy EÚ podporujú spoluprácu európskych krajín na komplementárnom, nie alternatívnom základe.

Činnosť Európskeho spoločenstva v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže sa začala v sedemdesiatych rokoch a počas osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov sa rozrástla do niekoľkých programov (Erasmus, Comett, Mládež pre Európu, Lingua, Petra, Force, Eurotecnet). Veľká reštrukturalizácia jej činnosti v roku 1995 viedla k vytvoreniu iba troch programov, Socrates, Leonardo da Vinci a Mládež pre Európu. Tieto programy obsiahli všetky predchádzajúce a boli obohatené o nové dôležité aktivity, ako napríklad vzdelávanie dospelých. V roku 1996 bol program Mládež pre Európu doplnený vznikom Európskej dobrovoľníckej služby. Európsky rok celoživotného vzdelávania 1996 zohral kľúčovú rolu v prijatí myšlienky celoživotného vzdelávania za neodmysliteľnú premosťujúcu tému politiky vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ a jej členských štátoch.

Prvá fáza programov Socrates, Leonardo da Vinci a Mládež pre Európu prebehla v rokoch 1995 až 1999. Následne boli programy predĺžené do druhej fázy pokrývajúcej roky 2000 až 2006. Predĺženie sprevádzalo niekoľko podstatných zmien ako napríklad integrácia viacerých mládežníckych aktivít do jediného programu Mládež. Nová fáza programu zaviedla „spojené akcie“ slúžiace na realizáciu iniciatív slúžiacich za hranicami samotného programu.

Otázka ako čo najlepšie prepojiť rozdielne programy a osvojiť si integrovaný prístup bola kľúčovým bodom diskusií vedúcich k predĺženiu uvedených troch programov. Táto otázka naďalej ostáva jednou z hlavných otázok súčasných rozhovorov, najmä vzhľadom na nedávne dôležité posuny v politike (napr. Rezolúcia Rady o celoživotnom vzdelávaní ako o hlavnom princípe politiky vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže).

Od roku 1998 do roku 2000 sa programy Socrates, Leonardo da Vinci a Mládež pre Európu rozšírili z 15 členských štátov a 3 krajín európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) o ďalších 12 kandidátskych krajín (Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko), čím sa stali významnou súčasťou ich prípravy na pripojenie sa k EÚ.