.. Vzdelávanie a odborná príprava zohrajú hlavnú úlohu pri vytváraní podmienok nevyhnutných pre dosiahnutie tohto cieľa. Stratégia bude tvorená množstvom metód od legislatívnych a programových po „otvorenú metódu koordinácie“ medzi členskými štátmi, ktorá bola zavedená v Lisabone. Tento nový nástroj má potenciál vydláždiť cestu koherentnému postupu v oblastiach ako je vzdelávanie, kde je bežný formálny postup nevhodný, avšak skutočne dôležitými sa stávajú zvýšená kooperácia a vzájomné učenie sa na európskej úrovni .

V súvislosti s Lisabonským summitom komisia pracuje aj na posilnení prepojení medzi vzdelávaním a výskumom. Séria očakávaných oznámení komisie ponúkne detailnejšiu stratégiu. Dôležitou otázkou pri navrhovaní nových programov bude lepšie skĺbenie rámcových programov spoločenstva pre rozvoj výskumu a technológií.

Na zodpovedanie výzvy stanovenej v Lisabone je potrebné vyvinúť veľké úsilie na posilnenie spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Na žiadosť Európskej rady v Štokholme v roku 2001 bol vypracovaný súbor 13 budúcich cieľov systémov vzdelávania a odbornej prípravy a bol odsúhlasený pracovný program. Jeho naplnenie bude znamenať veľký krok smerom k uskutočneniu Lisabonského cieľa (COM(2001)59 a COM(2001)501). Detailný pracovný program sa zrealizuje použitím otvorenej metódy koordinácie medzi členskými štátmi. Európska rada v Barcelone podporila tieto ambície upozornením na to, že vzdelávanie je jedným zo základov európskeho „sociálneho modelu“, a že európske vzdelávacie systémy by sa mali do roku 2010 stať „referenciou svetovej kvality“.

Európska rada vo Feira v júni 2000 vyzvala komisiu a členské štáty aby určili súvislé stratégie a praktické kroky v podpore celoživotného vzdelávania pre všetkých. V náväznosti na celoeurópske rozhovory, ktorých sa zúčasnili členské štáty, krajiny európskeho hospodárskeho priestoru a kandidátske krajiny, sociálni partneri a neziskové organizácie, vydala komisia v novembri 2001 komuniké Vytvorenie európskeho priestoru celoživotného vzdelávania (Making a European Area of Lifelong Learning a Reality) , v ktorom sú objasnené kritériá pre vývoj a uskutočnenie obsiahlych a súvislých stratégií celoživotného vzdelávania, ako aj skupina prioritných činností na európskej, národnej, regionálnej a lokálnej úrovni. Rada pre vzdelávanie prijala v máji 2002 Rezolúciu o edukácii a celoživotnom vzdelávaní. Celoživotné vzdelávanie je týmto uznané ako základný princíp pre vývoj vzdelávania a odbornej prípravy na európskej úrovni.

Bolonský proces

Európski ministri vyššieho vzdelávania sa zaviazali na stretnutí v Boloni v roku 1999 vytvoriť „Európsky priestor vyššieho vzdelávania“ do roku 2010. Mal by pozostávať zo systému ľahko čitateľných a porovnateľných diplomov založených na pregraduálnom stupni trvajúcom minimálne tri roky a smerjúcom k bakalárskemu stupňu a graduálnemu stupňu (Masters), prenose kreditov prostredníctvom európskeho systému prenosu kreditov (ECTS), propagácii mobility, podpore európskej spolupráce pri overovaní kvality, propagácii európskeho rozmeru vyššieho vzdelávania a zatraktívnení európskeho vyššieho vzdelávania pre študentov a školákov z celého sveta.

Proces započatý v Boloni má veľký vlyv na európske vyššie vzdelávanie. Krajiny sa nachádzajú v procese prispôsobovania svojich vysokoškolských štruktúr spoločnému modelu. Komisia podporuje veľké pilotné programy prenosu kreditov, európskych „Master courses“ a zabezpečenia kvality. Ďalšia fáza programov totiž musí plne podporovať Bolonský proces.