.. Európska bezpečnostná stratégia, ktorá vznikla na základe dokumentu „Bezpečná Európa v lepšom svete“, je rozdelená do troch častí:
V prvej sú definované „nové hrozby“, ktorým čelí Európa od studenej vojny. Medzi kľúčové hrozby je zaradený terorizmus, šírenie zbraní hromadného ničenia a organizovaný zločin.
Ako odpoveď na meniace sa bezpečnostné prostredie ponúka stratégia v druhej časti tieto strategické ciele: rozšírenie „zóny bezpečnosti“ okolo Európy. Rozšírenie približuje EÚ k problematickým zónam a preto je dôležité rozšíriť skupinu dobre riadených štátov ďalej na východ a do oblasti Stredozemného mora. Je v záujme Únie, aby boli štáty na jej hraniciach dobre riadené. Druhým cieľom je posilnenie medzinárodného poriadku prostredníctvom rozvíjania efektívnych multilaterálnych mechanizmov a dobre fungujúcich medzinárodných inštitúcií. Tretím cieľom je schopnosť preventívne reagovať na „nové dynamické hrozby“.
Vzhľadom na medzivládny charakter zahraničnej a bezpečnostnej politiky nie je v súčasnosti možné, aby strategické ciele EBS zachádzali do konkrétnych detailov, pretože dokument nemôže byť záväzný pre národné bezpečnostné stratégie. Súčasne však, čo je pochopiteľné, musí EBS vo svojich strategických cieľoch zhrnúť svoj doterajší nejednoznačný bezpečnostný a obranný vývoj a integrovať do stratégie jednak princípy, pomocou ktorých EÚ formulovala svoju zahraničnú a bezpečnostnú politiku a nakoniec aj svoju bezpečnostnú a obrannú politiku (EBOP). V prípade EBOP, EÚ už aj tak pozmenila jej pôvodne zamýšľanú koncepciu z roku 1999 a rezignovala od myšlienky, že by EBOP mohla v dohľadnej dobe byť aj spoločná, ako sa kalkulovalo pôvodne po summitoch EÚ v Kolíne a v Helsinkách v roku 1999.
Tretia a záverečná časť EBS sa zapodieva politickými dôsledkami dokumentu pre EÚ a zdôrazňuje, že únia bola schopná po prvýkrát v svojej histórii formulovať svoje medzinárodné postavenie a strategické ciele. Úloha NATO sa uvádza v spojitosti s USA len na druhom mieste, ako základ stability a prosperity Európy počas studenej vojny.

Diskusia, ktorá v tejto dobe prebieha v EÚ smeruje k jednému spoločnému cieľu: kvalitatívne zlepšiť vojenské spôsobilosti (dôraz na zvyšovaní availability, deployability, survivability, sustainability a interoperability), s konečným cieľom dosiahnuť plnú interoperabilitu v oblasti výzbroje, síl, doktrín a veliacich štruktúr. Za najdôležitejšiu prioritu EBOP bolo aj pre tento rok vyhlásené budovanie vojenských spôsobilostí.