.. EÚ sa nikdy nepokúšala o štandardizáciu sociálnych systémov členských krajín. Každej členskej krajine bola ponechaná možnosť nezávisle reagovať na vlastné sociálne problémy. Aby sa však zabránilo bezohľadnej konkurencii, ktorá vzniká v rámci jednotného európskeho trhu, často na úkor sociálnych podmienok, vytvorila EÚ minimálne sociálne štandardy. Ich cieľom je zabezpečiť vo všetkých členských krajinách takú vysokú úroveň ochrany, ako je to len možné.

Sociálny rozmer únie sa prejavil už v zakladajúcej zmluve Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS), pretože obsahovala opatrenia zabezpečujúce zlepšenie pracovných a životných podmienok pracovníkov a rovnaký plat pre mužov a ženy. Nástroje EÚ na sociálnu politiku však boli až do prijatia Jednotného európskeho paktu v roku 1987 obmedzené. Až tento pakt presne vymedzil priestor na činnosť EÚ v sociálnej oblasti.

V roku 1989 bola najvyššími predstaviteľmi štátov a vlád prijatá „Sociálna charta“. Toto odporúčanie podpísali všetky členské krajiny (s výnimkou Veľkej Británie). Nadviazal naň Akčný program, ktorý obsahoval takmer 50 opatrení. Väčšina bola zrealizovaná už v nasledujúcom roku. Niektoré vyžadovali prijatie nových zákonov (napr. Smernica z roku 1993 týkajúca sa pracovného času).

Prijatím Maastrichtskej zmluvy o Európskej únii v roku 1993 urobili členské krajiny ďalší krok smerom k európskej sociálnej politike a k získaniu práva prijímať záväzné rozhodnutia v oblasti sociálnej politiky (Veľká Británia nepodpísala ani tento protokol).
Zmluva ustanovila, že v otázkach týkajúcich sa ochrany zdravia pri práci, pracovných podmienok, informovanosti a poradenstva pracovníkom, rovnosti príležitostí pre mužov a ženy v práci a opätovného začlenenia ľudí vyradených z trhu práce postačuje rozhodnutie kvalifikovanou väčšinou členských krajín. V ostatných oblastiach vyžaduje Zmluva jednomyseľné rozhodnutia (napríklad v otázkach sociálneho zabezpečenia pracovníkov, ochrany v prípade prepustenia, spolurozhodovania, zamestnávania ľudí z nečlenských krajín…). Riešenie otázok odmien, práva na združovanie, štrajk a na uplatnenie výluky pracovníkov zostali v kompetencii jednotlivých členských štátov.
V rámci Sociálneho protokolu boli prijaté štyri smernice EÚ. Smernice sa týkajú pracovných výborov (o zamestnancoch v multinacionálnych podnikoch), materskej dovolenky, práv pracovníkov na čiastočný úväzok a odstránenie bremena dokazovania v prípadoch pohlavnej diskriminácie.

Amsterdamská zmluva roku 1997 potvrdila Sociálny protokol ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy o EÚ (včetne Veľkej Británie).

Zamestnanosť a sociálna politika EÚ sa zväčšej časti prekrýva s kapitolami obsiahnutými Zákonníkom práce:

Pracovné právo
Pre zosúladenie aspektov pracovného práva vydala EÚ smernice v týchto oblastiach:
• hromadné prepúšťanie z dôvodu nadbytočnosti,
• povinnosť zamestnávateľa informovať zamestnanca o podmienkach vyplývajúcich z pracovnej zmluvy,
• ochrana mladých ľudí pri práci,
• organizácia pracovného času (práca na čiastkový úväzok a na dobu určitú).

Rovnosť medzi mužmi a ženami
Legislatíva EÚ podobne ako slovenská legislatíva osobitne zakazuje diskrimináciu na základe pohlavia.

Boj proti diskriminácii
Otázka boja proti akejkoľvek diskriminácii je významnou a prioritnou zložkou sociálnej politiky EÚ.

Sociálny dialóg
EÚ vyjadruje svoju podporu sociálnemu dialógu, aj keď je táto problematika rozličným spôsobom zakotvená v legislatíve jednotlivých štátov.

Koordinácia politiky zamestnanosti
V decembri 2000 v Nice na zasadnutí Európskej rady bola schválená Európska sociálna agenda. Tá deklaruje, že návrat k plnej zamestnanosti musí sprevádzať znižovanie regionálnych rozdielov, znižovanie nerovností a zlepšovanie kvality pracovných miest. Jedným zo zdrojov financií na realizáciu politiky zamestnanosti je Európsky sociálny fond.

Sociálna ochrana
Táto oblasť spadá pod právomoc jednotlivých členských štátov, ktoré musia zabezpečiť také systémy sociálnej ochrany, aby boli v súlade s cieľmi EÚ.

Verejné zdravie
EÚ prikladá veľký význam zabezpečeniu vysokej úrovni ochrany zdravia vrátane poskytovania informácií o monitorovaní zdravotného systému a dozore nad prenosnými chorobami.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
V oblasti prijatia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je prínosom akceptovanie legislatívy EÚ z hľadiska zníženia pracovných úrazov a chorôb z povolania.