.. Začiatkov regionálnej politiky v Európe siaha do obdobia po 1. svetovej vojne a veľkej hospodárskej kríze v 30-tych rokoch 20. storočia. Táto situácia ukázala potrebu zamerať sa na hospodársku politiku a na znižovanie regionálnych rozdielov. Ďalším historickým medzníkom bolo obdobie po 2. svetovej vojne, keď bolo potrebné obnoviť zničenú krajinu. To boli kľúčové momenty, ktoré prispeli k tomu, že regionálna politika sa stala neoddeliteľnou súčasťou hospodárskych politiky v Európe.
Z hľadiska zjednocovania regionálnej politiky na úrovni Európskych spoločenstiev bol prvým medzníkov podpis Rímskej zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva v roku 1957. Už v preambule totiž bola definovaná potreba posilniť jednotu členských ekonomík a zabezpečiť ich harmonický rozvoj s dôrazom na zmenšovanie rozdielov medzi regiónmi.
V tom istom roku bol založený Európsky sociálny fond nasledovaný Európskym poľnohospodárskym usmerňovacím a záručným fondom. V roku 1975 vznikol Európsky fond regionálneho rozvoja s cieľom prerozdeliť prostriedky v prospech chudobnejších členských štátov.
Činnosť týchto fondov, bola v roku 1988 na zasadnutí Európskej rady v Berlíne prehodnotená a na ich činnosť bolo vyčlenených 68 miliárd ECU.
Medzi rokmi 1988 až 1993 sa výdavky na štrukturálne operácie zdvojnásobili. Kohézny fond bol vytvorený ako následok Maastrichtskej zmluvy a jej požiadavky na dosiahnutie kritérií vstupu do hospodárskej a menovej únie.
Z hľadiska zjednocovania regionálnej politiky na úrovni Európy bolo významným krokom založenie Konferencie ministrov zodpovedných za regionálne plánovanie pri Rade Európy v roku 1970. Tá na svojom zasadnutí prijala Chartu európskeho regionálneho plánovania, ktorou bola definovaná filozofia, ciele a princípy spoločného regionálneho plánovania v EÚ.
V roku 1985 bola Radou Európy prijatá Európska charta miestnej samosprávy a jej priblíženia k občanovi.
V súčasnosti sa pomoc regiónom orientuje na pomoc novým členom EÚ. Ide o pomoc tak vyrovnávania regionálnych rozdielov ako aj o celkovú podporu ekonomiky týchto krajín pre umožnenie ďalšej integrácie v rámci Európskej menovej únie.

Európsky fond regionálneho rozvoja
Jeho zdroje sú určené na pomoc pri znižovaní miery zaostávania medzi jednotlivými regiónmi a na znižovanie miery zaostávania najmenej podporovaných regiónov. Finančné zásahy majú investičný charakter a podporujú:
• životné prostredie a konkurencieschopnosť podnikov (hlavne malé a stredné podniky),
• miestny ekonomický rozvoj a zamestnanosť vrátane kultúry a cestovného ruchu,
• rozvoj oblasti výskumu a nových technológií,
• rozvoj miestnych, regionálnych a trans-európskych sietí v doprave, telekomunikáciách a energetike,
• ochranu a zlepšovanie životného prostredia,
• rozvoj výroby elektrickej energie na báze obnoviteľných foriem energie.


Európsky sociálny fond je určený na podporu realizácie zamestnanosti a rozvoja ľudských zdrojov členských krajín. Je zameraný hlavne na rozvoj aktívnej politiky trhu práce s dôrazom na boj proti vzniku dlhodobej nezamestnanosti, pracovnú integráciu mladých ľudí, vytváranie rovnakých možností prístupu na trhu práce pre všetkých s dôrazom na osoby ohrozené sociálnym vylúčením, zlepšovanie vzdelávania, odborného školstva, poradenstva a vytvárania podmienok na celoživotné vzdelávanie, aktivity na podporu kvalifikovaných a prispôsobivých síl...


Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond sa zameriava na zvyšovanie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva. Svojou činnosťou podporuje najmä zámer udržania populácie na vidieku. V rámci neho funguje aj Finančný nástroj pre poradenstvo v oblasti rybolovu. Ten je určený pre oblasti, v ktorých má rybolov dôležité miesto v hospodárstve. Jeho poslním je znovuoživenie oblastí závislých od rybolovu a udržanie konkurencieschopnosti tohto sektora.

Kohézny fond bol založený Maastrichtskou zmluvou ako zvláštny fond solidarity v roku 1993 na pomoc štyrom málo prosperujúcim členským štátom: Grécku, Portugalsku, Írsku a Španielsku. Týmto najmenej prosperujúcim štátom pomohol aby mohli splniť prísne konvergenčné kritériá a stali sa súčasťou Eurozóny.

Hlavný rozdiel tohto fondu oproti štrukturálnym fondom je v tom, že jeho základným partnerom je štát. Fond je určený na podporu veľkých infraštrukturálnych investícií. Fond v podstate nadväzuje na predvstupový fond ISPA.

Fond podporuje:
• projekty životného prostredia
• projekty budovania trans-európskych dopravných sietí, projekty dopravnej infraštruktúry spoločného záujmu, kde je HDP pod 90 % priemerom EÚ
• predbežné štúdie súvisiace s realizáciou projektov
• štúdie prispievajúce k schvaľovaniu a implementácii ostatných projektov
• protipovodňové opatrenia

Pri projektoch predkladaných v rámci Kohézneho fondu platí princíp 50:50 (50 % alokácie pre danú krajinu musí smerovať do rozvoja dopravne infraštruktúry a 50 % do rozvoja a ochrany životného prostredia).
Riadiacim orgánom pre Kohézny fond v SR je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, sprostredkovateľskými orgánmi sú Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií a Ministerstvo životného prostredia. Oba sprostredkovateľské orgány sú povinné pripraviť sektorové stratégie pre využívanie Kohézneho fondu, na základe ktorých sa budú prideľovať prostriedky na jednotlivé projekty. V rozmedzí rokov 2004-2006 má SR možnosť z Kohézneho fondu čerpať 0,509 mld. Eur.