Štáty, ktoré po máji 2004 neuplatňujú obmedzenia (Spojené kráľovstvo, Írsko a Švédsko), zaznamenali vysoký hospodársky rast, pokles nezamestnanosti a zvýšenie zamestnanosti. V štátoch EÚ-12 uplatňujúcich prechodné obdobia sa pracovníci, ktorým sa podarilo získať prístup legálnym spôsobom, integrovali na trh práce bez problémov. Údaje však svedčia o tom, že tieto štáty zaznamenali nežiaduce vedľajšie účinky, ako vyšší výskyt čiernej práce a fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti. V EÚ ako celku bol pohyb pracovníkov dosť obmedzený.
Štatistika uvedená v správe, ktorú predložili samotné členské štáty, ukazuje, že prílev pracovnej sily zo strednej a východnej Európy do väčšiny štátov bol nižší, než sa predpokladalo. Nič nesvedčí o prudkom náraste počtu pracovníkov alebo sociálnych výdavkov, ku ktorému by oproti predchádzajúcim dvom rokom došlo po rozšírení. Štátni príslušníci nových členských štátov (EÚ-10) predstavovali vo všetkých štátoch, okrem okrem Rakúska (1,4 % v roku 2005) a Írska (3.8 % v roku 2005), menej než 1 % pracovnej sily. Írsko zaznamenalo relatívne najvyšší prílev pracovníkov. To prispelo k jeho veľmi dobrým hospodárskym výsledkom. Zo „Správy o uplatňovaní prechodných období“ vyplýva, že pracovníci z EÚ-10 priniesli žiadané kvalifikácie a podiel nekvalifikovaných pracovníkov bol medzi nimi oveľa nižší než podiel nekvalifikovaných pracovníkov v štáte, v ktorom sa usadili.
Vladimír Špidla, komisár EÚ pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti, síce plne uznáva právo členských štátov rozhodnúť o ďalšom uplatňovaní prechodných období, odporúča však členským štátom, aby starostlivo prehodnotili, či je potrebné ich predĺžiť v súvislosti s rozvojom ich trhu práce a vzhľadom k údajom uvedeným v tejto správe. „Voľný pohyb pracovníkov jednou zo štyroch základných slobôd EÚ. V tejto správe sa jasne poukazuje na to, že voľný pohyb pracovníkov nemá rušivý vplyv na trh práce EÚ-15. Práve naopak, pre jednotlivé štáty a pre Európu ako celok bol výhodný," povedal.
Vnútroštátne obmedzenia nemali na riadenie pohybu pracovníkov výrazný vplyv, uvádza sa v správe. „Pokiaľ ide o prechodné obdobia, údaje...svedčia o tom, že neexistuje priama súvislosť medzi úrovňou mobility z členských štátov EÚ-10 a uplatňovanými prechodnými obdobiami“. Mobilitu napokon určujú faktory súvisiace s ponukou a dopytom, konštatuje sa v správe. Mnohé pracovné povolenia boli udelené na krátkodobú alebo sezónnu prácu.
Podľa Zmluvy o pristúpení podpísanej 16. apríla 2003 musia členské štáty do 30. apríla 2006 rozhodnúť, či zrušia svoje prechodné obdobia pre voľný pohyb pracovníkov v EÚ.
Prechodné obdobia voči pracovníkom ôsmich nových členských štátov EÚ zo strednej a východnej Európy zaviedli v máji 2004 všetky staré (EÚ-15) členské štáty (okrem Írska, Švédska a Spojeného kráľovstva). Recipročné prechodné obdobie pre pohyb pracovnej sily opačným smerom zaviedli tri nové členské štáty: Maďarsko, Poľsko a Slovinsko (podrobnejšie informácie týkajúce sa opatrení jednotlivých štátov nájdete na MEMO/06/64).
Správa Komisie, ktorej vypracovanie vyžaduje Zmluva o pristúpení, uvádza štatistiku a skúsenosti s pohybom pracovníkov z nových do starých členských štátov EÚ od rozšírenia EÚ v máji 2004. Jej cieľom je poskytnúť členským štátom vecný základ pri prijímaní rozhodnutia, či majú predĺžiť svoje prechodné obdobia pre trh práce, vzťahujúce sa na pohyb pracovníkov.
V ďalšom kroku má Komisia predložiť správu Rade.
Viac informácií nájdete na:
http://europa.eu.int/comm/employment_social/emplweb/news/news_en.cfm?id=119
