.. V roku 2000 bola prijatá ďalšia smernica, zaoberajúca sa touto problematikou, a následne boli v roku 2003 obe spomínané smernice konsolidované do novej Smernice 2003/88/ES. Tá poskytkla základnú úroveň ochrany väčšine zamestnancov, okrem tých, ktorí sú na manažérskych postoch.

Hneď v roku 1993, kedy bola pôvodná smernica prijatá, si však Veľká Británia vyjednala možnosť takzvaného "opt-outu", teda "výnimky", podľa ktorej sa za určitých podmienok nemusí aplikovať článok, stanovujúci maximálne 48-hodinový pracovný týždeň. Hoci táto výnimka nebola limitovaná len na Veľkú Britániu, bola práve tým štátom, ktorý ju využíval najčastejšie. Počas jej uplatňovania bolo vznesených mnoho námietok, týkajúcich sa potenciálnej možnosti zneužívania systému. Dochádzalo napríklad k situáciám, kedy bola zamestnancom spolu s pracovnou zmluvou zároveň predložená "ponuka" navrhujúca dlhší než 48-hodinový pracovný týždeň, čím sa v podstate obmedzila skutočná možnosť ich výberu.

Chýbajúca presná definícia pracovného „času pohotovosti“ a s tým súvisiaca otázka finančného ohodnotenia tohto času, spôsobila ešte viac problémov. To viedlo až k súdnym sporom a následnému rozhodnutiu Európskeho Súdneho dvora (ESD), ktorý vyhlásil, že „čas pohotovosti“ sa musí počítať ako pracovný čas. Rozhodnutia ESD ovplyvnili najmä (aj keď nie výlučne) zdravotný sektor, v dôsledku čoho sa krajiny ako Francúzsko, Nemecko a Španielsko rozhodlo začať aplikovať "výnimku" v sektore zdravotnej starostlivosti.

EÚ v súčasnosti prehodnocuje túto kľúčovú legislatívu, ktorá sa bytostne dotýka všetkých európskych občanov, a preto sa dnes Parlament v dlhej rozprave zaoberal návrhom Komisie, ktorý opäť mení a dopĺňa spomínanú smernicu č. 2003/88/ES v niektorých aspektoch súvisiacich s organizáciou pracovného času. Hlasovanie o tomto návrhu sa uskutoční v stredu 11. mája.

Návrh Komisie sa dotýka troch hlavných bodov:

• Navrhuje ponechanie možnosti "výnimky" (teda možnosti uplatňovať viac než 48-hodinový pracovný týždeň) ak sa zamestnávateľ dohodne s individuálnym zamestnancom o pracovnom týždni dlhšom než 48-hodín
• Definuje tzv. "neaktívne obdobia času pohotovosti" ako nepracovný čas
• Rozširuje "referenčné obdobie" na počítanie priemerného maximálneho 48-hodinového pracovného týždňa zo 4 na 12 mesiacov

Za Európsku komisiu sa k téme prišiel vyjadriť Eurokomisár pre zamestnanosť, sociálne veci a rovnosť príležitostí Vladimír ŠPIDLA. Ten povedal, že zmeny navrhované Parlamentom predstavujú "konkrétny obsah európskeho sociálneho modelu" a môžu prispieť ku skvalitneniu pracovných podmienok ako aj ku zvýšeniu konkurencieschopnosti. "Chceme i naďalej zabezpečovať vysokú úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov. Dobre vieme, že existuje vzťah medzi pracovnými úrazmi a príliš dlhou pracovnou dobou."

Ako druhý vystúpil v diskusii spravodajca Alejandro CERCAS ALONSO (PSE, E) z Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, ktorý uviedol, že je skutočne nutné zbaviť sa "výnimky" v podobe tzv. "opt-outu", nakoľko "táto klauzula ohrozuje zdravie a bezpečnosť pracovníkov, zhoršuje životné podmienky a zvyšuje pracovné úrazy". Ako ďalej konštatoval, poslanci si uvedomujú nutnosť zaistiť viac pracovných príležitostí, no "skutočne sociálnu Európu možno zabezpečiť len zrušením opt-outu". Rovnako vystúpil aj proti návrhu Komisie nezapočítavajúceho neaktívne obdobia času pohotovosti do riadneho pracovného času, čo je podľa neho proti stanovisku Európskeho súdneho dvora. Na záver svojho prejavu poďakoval Komisárovi ŠPIDLOVI za jeho "milé slová".

Slovenský poslanci počas rozpravy nevystúpili.

Poslanci vo výbore pre zamestnanosť a sociálne veci, ktorý bol hlavným výborom, ktorý sa reformou zaoberal, a napokon aj množstvo poslancov počas rozpravy v pléne odmietlo návrh Komisie, ktorý navrhuje ponechať možnosť opt-outu. Takýto návrh podľa nich nie len, že nezlepšuje súčasnú situáciu, ale je dokonca krokom späť.