..


17.október je Svetovým dňom proti biede. Európsky parlament si túto udalosť pripomenul aj schválením iniciatívnej správy slovenskej europoslankyne Anny ZÁBORSKEJ (EPP-ED, SK), ktorá okrem iného poukazuje na to, že riziko extrémnej chudoby u žien až v17 z 25 členských štátov EÚ výrazne prekračuje riziko extrémnej chudoby u mužov a preto je tento naliehavý problém potrebné riešiť.

„Kde sú ľudia odsúdení na život v biede, tam sú porušované ľudské práva,“ pripomína správa v úvode leitmotív Svetového dňa proti biede. Chudobu pritom nespája len s nedostatočným príjmom, ale tiež s chabým zdravím, limitovaným či neexistujúcim prístupom k vzdelaniu, životom v nebezpečnom prostredí či v sociálnej diskriminácii a vylúčení. Práca sama o sebe nemôže byť podľa správy považovaná za dostatočnú ochranu pred extrémnou chudobou.

Správa žiada členské štáty Únie, aby podnikli cielené kroky zabezpečujúce znevýhodneným ženám prístup k bývaniu, zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu, športu a kultúre. Upozorňuje aj na následky extrémnej chudoby žien, ktoré prispievajú k vzniku prostitúcie, obchodu so ženami a násiliu.

Prijatý text uvádza, že rozdiel v mzdách u mužov a žien je v Európe stále v priemere v rozmedzí 16% až 33% a doteraz nebol zaznamenaný žiaden skutočný pokrok v tejto oblasti. Ďalšie čísla hovoria o zamestnaní na čiastočný úväzok - v EÚ je takto zamestnaných len 6,6% mužov, v porovnaní s až 30% žien. To je často spôsobené nedostatkom dostupných možností starostlivosti o deti, ktorá je väčšinou na ženách.

Domácnosti so ženami v pozícii živiteliek majú oproti domácnostiam, ktoré živia muži, príjem nižší o 9%-26%. V tomto trende pritom vedie Británia (26%), nasleduje Švédsko (14%), Francúzsko (12%), Holandsko (11%), Nemecko (10%) a Taliansko (9%). Riziko chudoby a extrémnej núdze sa týka aj ľudí starších ako 65 rokov, pretože dve tretiny populácie nad 65 rokov v Európskej únii tvoria ženy.

Vzhľadom na tieto, ako aj ďalšie skutočnosti vyzýva správa poslankyne Záborskej členské štáty, aby podnikli konkrétne kroky na zlepšenie rovnoprávneho postavenia mužov a žien, vysporiadanie sa s rozdielmi v mzdách a podporu pracovných podmienok, ktoré by umožnili mužom a ženám plnú účasť na trhu práce.

Text správy zdôrazňuje, že neplatená práca, ktorú väčšinou vykonávajú ženy, nie je systematicky vedená v národných štatistikách a preto sa neberie do úvahy pri tvorbe politiky zamestnanosti, čo by sa malo zmeniť.

Správa žiada členské štáty aj o to, aby zaistili primeranú sociálnu starostlivosť pre ženy, ktoré sa starajú o chorých, starších alebo postihnutých členov svojej rodiny a pre staršie ženy, ktoré poberajú výrazne nízku penziu.

Medzi ďalšie dôležité body patrí napríklad výzva členským krajinám, aby zaviedli účinné opatrenia na zosúladenie profesionálneho a rodinného života aj pre mužov - otcov rodín; aby prijali opatrenia pre pracujúce slobodné matky (možnosťou zamestnania s flexibilným pracovným časom, alebo poskytovaním vhodnej starostlivosti o deti); aby podporovali mladistvé matky; a tiež aby študovali faktory vedúce k domácemu násiliu a vytvorili politiku na jeho prevenciu a elimináciu jeho dôsledkov.

ROZPRAVA:

Rozpravu v pléne večer pred hlasovaním zahájila autorka správy, slovenská europoslankyňa Anna ZÁBORSKÁ (EPP-ED, SK) pripomenutím citátu z úvodu správy. Odstránenie biedy sa podľa nej v EÚ stáva zásadnou otázkou, ktorá je dôležitejšia ako stratégie, ktoré jej umožňujú stať sa najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou ekonomikou sveta.

Práca podľa Záborskej síce zapája jednotlivca do kolektívu, no to nestačí na to, aby sa niekto stal občanom. "Je potrebná spolupráca s občanmi, ktorí sa nachádzajú v tých najnepriaznivejších situáciách, lebo aj oni sú odborníkmi v boji proti chudobe," uviedla.

Požiadavka posilňovať Stratégiu zapojenia do spoločnosti je podľa jej slov požiadavkou, ktorá sa nedá obísť.

"Ak niekto žije v biede, to neznamená, že druhí majú miesto neho rozhodnúť, čo je pre neho najlepšie. Napríklad, kde je dôvod na to, aby sme odoberali deti z ich rodín z dôvodu ich zlej ekonomickej situácie?", spýtala sa pléna Záborská. "Nebolo by naopak treba podporovať týchto rodičov, ktorí majú tiež právo realizovať svoje materské a otcovské povinnosti ? Aj oni zažívajú rovnaké radosti, rovnaké túžby, pociťujú rovnaké obavy a rovnaké pochybnosti i keď v omnoho ťažších podmienkach."

Pripomenula, že bieda sa týka predovšetkým žien.

V závere svojho vystúpenia spomenula aj rokovania z výboru, predovšetkým pozmeňovací návrh č.7, ktorým niektoré poslankyne zo skupiny GUE/NGL navrhli odstrániť z textu správy požiadavku prístupu k základnej zdravotnej starostlivosti pre chudobné ženy. Záborská sa na nich obrátila v pléne: "Prečo nepodporovať zápas žien proti chudobe tým, že im umožníme dobré zdravotné podmienky? O čom vlastne hovoríme? Ide o to, aby sme im umožnili zdravo sa stravovať, piť nezávadnú vodu, plánovať rodičovstvo, mať prístup k vakcínam a k základnému ošetreniu pri bežných chorobách. A prečo im odmietať právo na gynekologicko-pôrodnícku starostlivosť? Ako lekárka tomu pozmeňovaciemu návrhu nerozumiem. A aby som povedala pravdu, pokladám to dokonca za urážajúce." Plénum následne požiadala, aby podporilo primárnu zdravotnú starostlivosť aj pre najchudobnejšie ženy a odmietlo pozmeňovací návrh č.7, čo sa v hlasovaní aj stalo.

Za spravodajkyňou a prítomným Eurokomisárom pre zamestnanosť, sociálne veci a rovnosť príležitostí Vladimírom ŠPIDLOM vystúpila v mene najsilnejšej politickej skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov poslankyňa Edit BAUER (EPP-ED, SK).

Spomenula, že údaje hovoriace o vyššom riziku chudoby žien v 17 z 25 členských štátov ešte nezahŕňajú ďalšie podobné zistenia z krajín, ktoré svoju údaje neodovzdali.

Spomenula aj ďalšie štatistiky. Mimoriadne ohrození chudobou sú podľa jej slov osamelí rodičia, "pričom 85% osamelých rodičov tvoria ženy, teda riziko chudoby je jasne rodovo špecifické." Znevýhodnenie žien na pracovnom trhu, najmä v dôsledku materstva a s ním spojenými rozdielmi v odmeňovaní, sa podľa Edit Bauer prenášajú aj do dôchodku. "Dve tretiny ľudí v dôchodkovom veku tvoria ženy, pričom ich priemerný príjem podľa Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru dosahuje iba 53% príjmu mužov v dôchodkovom veku." S chudobou žien sa navyše často spája chudoba detí. Chudoba má preto podľa nej "evidentne vážnu rodovú dimenziu", v súvislosti s čím zdôraznila "pomýlené úvahy o nepotrebnosti Výboru pre rovnosť šancí a práva žien", ktoré sa v poslednom čase v EP objavovali.

Irena BELOHORSKÁ (NI, SK) bola ďalšou zo slovenských europoslankýň, ktoré vystúpili v danej rozprave. Chudoba má podľa nej "tvár ženy - ženy matky, ktorá s láskou chce vychovávať svoje deti; tvár starej ženy, ktorá odovzdala spoločnosti prácu a táto ju nevedela oceniť; aj tvár mladej ženy , ktorá sa v dnešnej dobe ocitla na križovatke - rodina, alebo rovnosť."

Napriek tomu, že dnešné možnosti umožňujú ženám slobodný prístup k vzdelaniu a práci a ich práva obhajujú bojovníčky za ženské práva, problém podľa Ireny Belohorskej pretrváva. Za hlavný dôvod označila túžbu žien naplniť aj funkciu matky. Spoločnosť podľa nej vyzdvihuje u žien darcovstvo života, v niektorých štátoch im zákonmi nedáva možnosť voľby, ale "po tom ako sa stane žena matkou, budúcnosť národa nech trápi ju a nie spoločnosť." Zákony podľa jej slov nie len, že nezabezpečujú prácu matky v domácnosti, ale ani jej ju nezľahčujú.

Chybu vidí tiež v médiách, ktoré "nedávajú ako vzor pre mladých ľudí ženu matku, ženu úspešnú vedeckú pracovníčku, alebo političku, ale oceňujú viac missky, alebo v dennej tlači riešia problémy, ktoré sú problémami súkromnými."

Získanú demokraciu a slobodu označila za úžasný fenomén, je však podľa nej škoda, že nie sú sprevádzané aj úctou k žene. "To nie je páni len o peniazoch a nižších platoch, to je o úcte k budúcnosti a možno aj k našej starobe," uviedla v závere Belohorská.

Poslednou zo slovenských europoslankýň, ktoré sa rozpravy o chudobe žien zúčastnili, bola Zita PLEŠTINSKÁ (EPP-ED, SK). Pripomenula dôležitosť správy Anny Záborskej vzhľadom na štatistiku Eurostatu, podľa ktorej až 16 percent obyvateľstva Európskej únie ohrozuje chudoba.

Spomenula fakt, že hoci na jednej strane globalizácia a prienik počítačových technológii priniesli niektorým ženám väčšie ekonomické možnosti a samostatnosť, na druhej strane práve tento fenomén spôsobil, že v dôsledku nízkej úrovne dosiahnutého vzdelania, sociálnym predsudkom a vyššiemu veku sú ženy veľmi často odsúvané na perifériu spoločnosti a zbavené prínosov, ktoré tento proces ponúka.

Stotožnila sa s Annou Záborskou, že členské krajiny musia prijať opatrenia zabezpečujúce ženám v biede rovnocenný prístup k systémom verejného zdravia, "najmä k primárnej starostlivosti a tiež ku gynekologickej starostlivosti, ku vzdelaniu, praxi a ku kultúre. Je to základný liek na diagnózu chudoba," uviedla Pleštinská.

Nastal podľa nej čas, "kedy sa nemôžeme uspokojiť so svetom, kde hlavne ženy a deti zomierajú hladom, zostávajú analfabetmi a nedokážu samy vytvoriť dôstojné podmienky pre život svojich najbližších."


Komisiu vyzvala, aby spoločne s EP pristupovala ku biede miliónov chudobných zodpovedne, "či ide o chudobných tretieho sveta alebo našich miest".