.. Európsky parlament má v prípade tejto problematiky právomoc udeľovania súhlasu (assent procedure), čo znamená, že mal právo schváliť alebo zamietnuť celý návrh predložený Európskou komisiou, avšak len ako celok, teda bez akýchkoľvek zmien.

Spravodajca HATZIDAKIS však využil pravidlo rokovacieho poriadku EP zakotvené v článku 75, ktoré mu umožnilo vypracovať predbežnú správu, pojednávajúcu o prioritách výboru pred hlasovaním Parlamentu o udelení súhlasu.

Jej hlavnými bodmi sú nasledovné požiadavky: 0,41% hrubého národného produktu Európskej únie s 27 štátmi má byť vyčlenených na kohéznu politiku; a akákoľvek výraznejšia zmena návrhu Komisie má byť zamietnutá (vrátane snáh o financovanie časti či celej regionálnej politiky EÚ z národných rozpočtov s cieľom vynechania kohéznej a regionálnej politiky z rokovaní o budúcom únijnom rozpočte a tiež vrátane uskutočňovania drastických škrtov vo výdavkoch Únie).

Zameriavajúc sa na finančný aspekt prijal Parlament odsek vyzývajúci na "zavedenie osobitného mechanizmu určeného na kompenzácie pre tie regióny alebo členské štáty, ktoré čelia značným finančným stratám spôsobeným rozdielnou implementáciou návrhu Komisie o alokácii finančných zdrojov".

Parlament je presvedčený, že neistota okolo financovania štrukturálnych politík by mohla ešte viac podlomiť dôveru občanov v európsky projekt. Poslanci preto vyzvali Radu na čo najrýchlejšiu dohodu o rozpočtovom rámci únie na roky 2007-2013, v každom prípade najneskôr do konca roku 2005.
V centre pozornosti niektorých členských štátov je aj zahrnutie nákladov na bývanie do kategórie spôsobilosti na využívanie prostriedkov z fondov. Poslanci síce odmietli akékoľvek snahy o zahrnutie nákladov na bývanie do tejto kategórie, no vyjadrili presvedčenie, že žiadosti o úhradu nákladov na renováciu sociálnych bytov zamerané na úsporu energie a ochranu životného prostredia by mali byť na tieto účely chápané ako opodstatnené.

EP tiež zaujal jasné stanovisko k prípadným postihom podnikov za relokáciu, vyjadrujúc tak svoju podporu návrhu Komisie uvaliť finančné pokuty na firmy, ktoré získajú financie z Európskych fondov za účelom rozvoja ich regiónu, no po ich získaní sa premiestnia do inej oblasti. Poslanci obhajujú možnosť zriadenia monitorovacích systémov, ktorými by sa vyhodnocovali ekonomické a sociálne náklady akejkoľvek relokácie a následne by sa na základe týchto údajov určovala výška finančných postihov.

Poslanci sú tiež proti akejkoľvek redukcii stropov štátnej pomoci určenej konvergenčným regiónom, vrátane regiónov, ktoré sú obeťami "štatistického efektu" (pri ktorom priemerný hrubý domáci produkt rozšírením Únie zdanlivo klesol, čo spôsobilo, že niektoré krajiny a regióny klesli pod prah spôsobilosti na získanie financií z fondov určených najchudobnejším regiónom EÚ). parlament žiada "aby na začiatku obdobia financovania bola úroveň financovania pre regióny postihnuté štatistickým efektom 85 % prostriedkov poskytovaných plne konvergenčným regiónom a aby sa do roku 2013 táto úroveň financovania znížila na 60%."

Čo sa týka priehľadnosti nakladania s prostriedkami z fondov a boja proti korupcii, Parlament schválením správy berie na vedomie, že Komisia a členské štáty majú spoločnú zodpovednosť za štrukturálne fondy a vyzýva členské štáty, aby každoročne predkladali vyhlásenia o tom, že peniaze daňových poplatníkov EÚ boli vynaložené regulárnym, zákonným a transparentným spôsobom.
Okrem toho tiež požaduje, aby tieto vyhlásenia podpísal minister financií každého členského štátu. Komisia by podľa poslancov mala jasne definovať, čo znamená výraz „nezrovnalosť“ na účely podávania správ členskými štátmi.

• Kohézny fond - navýšené zdroje a podpora odľahlých regiónov


V prípade návrhu Komisie, zaoberajúceho sa Kohéznym fondom na roky 2007-2013, Parlament schválením správy Alfonsa ANDRIU (ALDE, IT), počtom hlasov 580/45/47 podporil jej stanovisko, v ktorom navrhla navýšenie fondu z 18 miliárd eur (za obdobie 2000-2006) na 62,99 miliárd eur a vyzvala na vyváženú distribúciu prostriedkov medzi sektor životného prostredia a sektor dopravnej infraštruktúry, ktoré spadajú do jeho pôsobnosti.

Poslanci zdôraznili aj požiadavku, aby nový finančný rámec Únie zohľadňoval súčasné výzvy, predovšetkým reformu kohéznej politiky. Navrhnutých 0,41% hrubého národného produktu Európskej únie tento cieľ podľa nich vhodne odráža.

Od posledného rozšírenia únie 1. mája 2004 sa prostriedky z kohézneho fondu vzťahujú do konca roku 2006 na 10 nových členských štátov, ako aj na 3 staré členské štáty (Grécko, Portugalsko a Španielsko), ktoré boli na ich využívanie oprávnené na roky 2000-2006. Aby mohol členský štát tieto prostriedky využívať, musí byť jeho hrubý národný dôchodok (GNI) na občana nižší ako 90% priemeru EÚ. Túto požiadavku spĺňajú všetky "nové" členské krajiny.

Parlament nepožaduje uplatnenie prechodného mechanizmu na postupné vyčlenenie pomoci udeľovanej štátom, ktorých hrubý národný dôchodok (GNI) na občana prekračuje stanovenú 90-percentnú hranicu. Poslanci si však myslia, že "by sa malo hľadať politické riešenie pre tie oblasti Únie, ktoré budú z finančnej pomoci vyčlenené v dôsledku ďalšieho rozširovania."

Poslanci chcú tiež aby Komisia brala do úvahy špecifické charakteristiky odľahlých členských aj ostrovných členských štátov oprávnených na prostriedky Kohézneho fondu s cieľom odbúrania akýchkoľvek bariér.

Schválená správa požaduje začleniť do nariadenia aj výslovnú referenciu v prospech ľudí s postihnutím, a žiada, aby projekty financované z Kohézneho fondu slúžili aj na odstraňovanie akýchkoľvek bariér a prekážok, s ktorými sa títo ľudia stretávajú.

Tak ako aj v prípade prvej zo správ, aj táto spadá pod právomoc udeľovania súhlasu (assent prcedure) a preto bola vypracovaná len ako "predbežná správa".

• Európsky fond regionálneho rozvoja -
DPH mimo hry, ekologické bývanie naopak začlenené


V prípade nariadenia, týkajúceho sa ERDF dňa 6. júla 2005 Európsky parlament prijal legislatívne uznesenie o tomto fonde. Počtom hlasov 605 za, 37 proti a 13 absencií rozhodli poslanci o tom, že daň z pridanej hodnoty (DPH) by nemala predstavovať položku oprávnenú na získanie financií z regionálneho fondu. V otázke nákladov na bývanie Parlament takisto rozhodol o ich nespôsobilosti, no prijal stanovisko, navracajúce náklady na bývanie do hry v prípade výdavkov súvisiacich s renováciou sociálnych bytov, zameranou na úsporu energie a ochranu životného prostredia.
Návrh Komisie jasne vylučoval z príspevkov z regionálneho fondu ako DPH, tak aj náklady na bývanie.

Podľa názoru poslancov je potrebné rozšíriť pôsobnosť nariadenia tak, aby zahŕňalo mestské aj vidiecke oblasti, oblasti závislé od rybolovu, vonkajšie vzdialené regióny, ostrovné regióny, transhraničné regióny, horské oblasti a oblasti vážne znevýhodnené z prírodného hľadiska, alebo demograficky.

Schválená správa Giovanniho Claudia FAVU (PSE, IT) tiež hovorí, že financie z fondu by mali byť určené aj na prístup malých firiem k informačným a komunikačným technológiám, na budovanie a rozvoj infraštruktúry vo vzdialených regiónoch, na zriaďovanie miest, umožňujúcich prístup verejnosti k internetu, a na rozvoj služieb, najmä rozvoj akčných plánov pre veľmi malé a remeselné podniky.

Počas rozpravy deň pred hlasovaním vystúpil zo slovenských poslancov Peter BACO (NI). Uviedol, že úspech zámerov EP pri zmierňovaní regionálnych rozdielov v Európskej únii priamo závisí od úspešnosti vidieckeho rozvoja. "Regióny Európy sú predovšetkým vidiecke regióny a najzaostalejšie regióny Európy sú práve najvidieckejšie regióny." Aktuálne analýzy pritom podľa jeho slov jednoznačne ukazujú, že "tam, kde prosperujú agropodnikatelia, tam sa rozvíja aj vidiek a celý región, tam kde oni upadajú, tam upadá vidiek aj celý región." Toto podľa neho platí takmer bez výnimky. "Je preto spochybňovaním našej snahy o zmierňovanie regionálnych rozdielov, ak sa bagatelizuje taká spoločná agrárna politika Európskej únie, ktorá dbá o udržateľnú prosperitu poľnohospodárstva a vidieka."

Problémy regionálneho rozvoja únie podľa neho nie je možné úspešne vyriešiť bez zabezpečenia rozvoja vidieka a prosperujúci vidiek "je reálny len vtedy, ak budú prosperovať farmári. Dámy a páni, nie sme si konkurenti", odkázal prítomným poslancom.

• Ustanovenie európskeho zoskupenia cezhraničnej spolupráce (EZCS)

Európsky parlament na svojom júlovom zasadnutí schválil aj správu spravodajcu Jana Mariana OLBRYCHTA (PPE/DE, PL) o zriaďovaní európskeho zoskupenia cezhraničnej spolupráce (EZCS), čím túto novú formu podpory územnej súdržnosti podporil.

Nový finančný nástroj má umožniť zakladanie cezhraničných združení s náležitosťami, ktoré im uľahčia prístup k únijným fondom. Takéto združenia by mali právnu subjektivitu a ich činnosť by sa riadila dohodou účastníckych národných, regionálnych a miestnych úradov.

Kým Komisia navrhovala označenie „Európske združenie pre cezhraničnú spoluprácu" (EGCC), EP hlasovaním rozhodol, že trvá na označení „Európske združenie pre územnú súdržnosť“(EGTC) s tým, že by malo podporovať cezhraničnú spoluprácu, spoluprácu medzi regiónmi a nadnárodnú spoluprácu.

Komisia navrhla, aby sa v novom finančnom rámci (rozpočte EÚ) od roku 2007 na cezhraničnú spoluprácu vyhradilo 14,3 miliardy eur. Konečné čiastky však závisia rovnako ako pri štrukturálnych fondoch od dohody členských štátov na spomínanom rozpočte.

• Európsky sociálny fond

Európsky parlament schválil správu Josého Albina SILVU PENEDU (PPE/DE, PT) o Európskom sociálnom fonde (ESF) na roky 2007-2013.

Parlament tak podporil návrhy Európskej komisie, poslanci však naliehajú na posilnenie aspektov sociálneho začleňovania, a na zamedzenie diskriminácie a nerovností pohlaví. Členské štáty by podľa nich mali tiež informovať svojich občanov o činnostiach, ktoré majú nárok na získanie financií z ESF.

Toto nariadenie udáva typy činností, ktoré majú na financie z ESF nárok. Návrh nariadenia Komisie predpokladá, že kroky EFS sa môžu líšiť v závislosti od toho, či sa týkajú cieľa "Konvergencie" alebo cieľa "Regionálnej konkurencie a zamestnanosti". V prvom z týchto dvoch cieľov majú mať nárok na financovanie najmä kroky smerujúce k expanzii a zlepšeniu investícii do ľudského kapitálu, činy zamerané na rozvoj inštitucionálnych kapacít a efektivitu verejnej správy.

Parlament tiež žiada, aby sa činnosti spadajúce pod konvergenčné kritérium rozšírili na všetky kohézne krajiny, to znamená, na všetky "nové" členské štáty, ako aj na Portugalsko, Grécko a Španielsko.

Poslanci však počtom hlasov 121 za, 515 proti a 12 absencií zamietli pozmeňujúci návrh slovenského europoslanca Miroslava MIKOLÁŠIKA (PPE-DE, SK) a českého poslanca Jana BŘEZINU (PPE/DE, CZ).

V rozprave uskutočnenej deň pred hlasovaním slovenský europoslanec Miroslav MIKOLÁŠIK (PPE-DE) upriamil pozornosť prítomných poslancov na pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý predložil spolu s českým poslancom Janom BŘEZINOM (PPE/DE, CZ) "s podporou mnohých poslancov zo Slovenska, z Českej republiky, Poľska a Maďarska".

V ňom navrhovali, aby „jednou z priorít Európskeho sociálneho fondu bola kompenzácia negatívnych dopadov vylúčenia pracovníkov z nových členských štátov z trhu práce EÚ“. Ako dodal, táto klauzula má veľký politický význam v súvislosti s rozhodnutím stanoviť prechodné obdobia na prístup pracovníkov z nových členských štátov na pracovný trh Európskej únie. "Dnes vieme, že toto rozhodnutie, prijaté pred naším vstupom do Únie, sa ukázalo ako neopodstatnené," dodal počas rozpravy.

Európsky sociálny fond (ESF) je hlavným finančným nástrojom, ktorým Európska únia transformuje svoje strategické ciele v oblasti politiky zamestnanosti do konkrétnych aktivít zameraných na zlepšenie odbornej
kvalifikovanosti, na systémy vzdelávania a následný rast pracovného potenciálu občanov Spoločenstva. Fond bol založený Zmluvou z Ríma (25. 3. 1957) a je najstarším zo štrukturálnych
fondov EÚ.

• Európsky fond rybného hospodárstva

Európsky parlament dňa 6. júla 2005 pomerom hlasov 524 za, 89 proti a 50 absencií schválil správu Davida CASU (PPE/DE, MT) o zriadení Európskeho fondu rybného hospodárstva (EFF). Na základe tohto rozhodnutia má dôjsť k nahradeniu súčasného Finančného nástroja pre riadenie rybolovu (FIFG) novým Európskym fondom rybného hospodárstva EFF, ktorý pokryje obdobie rokov 2007-2013 má a vyhradiť pre 25+2 členských krajín spolu 4,963 miliónov eur.

Parlament žiada v návrhu Európskej komisie podstatné zmeny, najmä čo sa týka plánovanej reformy finančnej pomoci rybárom. Poslanci predovšetkým naliehajú na zohľadnenie sociálno-ekonomických dopadov reformy. Zmeny navrhované Parlamentom však v rámci rozhodovacieho postupu konzultácie (consultation procedure) nie sú pre Radu EU záväzné.

Súčasný Finančný nástroj pre riadenie rybolovu (FIFG), ktorý bude nahradený novým fondom, je špeciálny fond určený na štrukturálnu reformu sektora rybolovu, ktorý pomáha adaptovať a modernizovať rybolovný priemysel.