..
Plénum Európskeho parlamentu dňa 14. novembra 2005 prerokovalo a dňa 15. novembra 2005 následne schválilo správu Mihaela BREJCA (EPP-ED, SI) o sociálnom rozmere globalizácie. Táto iniciatívna správa upozorňuje na veľkú ekonomickú a sociálnu nevyváženosť vznikajúcu v dôsledku procesu globalizácie a vyzýva, aby EÚ prijala príslušné opatrenia k jej odstráneniu.
Európsky parlament sa zhodol na tom, že "globalizácia musí byť procesom s výrazným sociálnym rozmerom, založeným na všeobecne zdieľaných hodnotách a na dodržiavaní ľudských práv". Aj keď proces globalizácie prináša veľa pozitívneho, najmä vďaka pokroku vo vedeckom výskume, vysoká nezamestnanosť a chudoba medzi veľkými skupinami po celom svete je podľa správy "veľmi závažná".
Text zdôrazňuje predovšetkým význam spolupráce medzi členskými štátmi a dôležitosť európskej politiky susedstva, zvýšenie investícií do ľudských zdrojov, výskumu a inovácií a zlepšenie kvalifikácie na všetkých úrovniach. Členské štáty by sa podľa správy mali zaviazať k plneniu cieľov revidovanej Lisabonskej stratégie.
Globalizácia by podľa správy nemala znamenať iba to, že EÚ môže predávať viac za hranicami Európy, ale aj to, že najmä krajinám tretieho sveta by malo byť umožnené predávať viac do štátov EÚ, s cieľom oživiť ich rast a úroveň zamestnanosti. Spoločná poľnohospodárska politika bude preto potrebovať reformu, ak má byť má byť kampaň „Urobme chudobu minulosťou“ úspešná.
Správa tiež žiada Komisiu, aby uskutočnila konkrétne opatrenia na dodržanie svojich sľubov o poskytnutí väčšej technickej a finančnej podpory výrobcom zapojeným do tzv. spravodlivého obchodu (fair trade producers) a ich distribútorom v členských štátoch EÚ.
Jednou z hlavných tém v boji proti chudobe je záruka dôstojnej práce - vrátane pracovných práv, sociálnej ochrany, rovnosti mužov a žien, a tiež súdržnejšia politika v oblasti poľnohospodárstva a obchodu, spolu s odpustením dlhov a podporou aktívnej účasti malých a stredných podnikov na globalizačnej ekonomike.
Správa žiada Komisiu, aby prostredníctvom bilaterálnych dohôd zaistila rešpektovanie noriem Medzinárodnej organizácie práce (ILO) s cieľom zabezpečiť humánne pracovné podmienky a zabrániť zneužívaniu žien a detí v rozvojových krajinách.
V rozprave k tomuto bodu vystúpila aj slovenská poslankyňa Anna ZÁBORSKÁ (EPP-ED, SK). Vyjadrila vďaku Európskej komisii za jej výzvu na riešenie sociálnej dimenzie globalizácie, ako však zároveň poznamenala, európske inštitúcie a národné vlády by mali iniciovať aj diskusiu o reálnych životných podmienkach ľudí v Európe.
Za najväčšiu výzvu globalizácie označila "boj s veľkou chudobou". Poslednú časť svojho príspevku venovala tematike žien. Spomenula, že podľa Lisabonskej stratégie by do roku 2010 malo byť 60% žien umiestnených na trhu práce a tento cieľ označila za už dosiahnutý. Problém podľa nej však spočíva v tom, že európske, ani národné inštitúcie ešte oficiálne neuznali všetky činnosti vykonávané ženami za prácu, a to aj napriek tomu, že vytvárajú ich sociálne postavenie. "Mohla by to byť zároveň aj jedna z odpovedí na výzvu, ktorú pre nás v súčasnosti znamená sociálny rozmer globalizácie", uviedla Záborská.
V Štrasburgu, dňa 15. novembra 2005








