.. V týchto krajinách sú platné rovnaké všeobecné demokratické pravidlá, predovšetkým volebné právo od 18 rokov, rovnosť medzi mužmi a ženami a princíp tajného hlasovania. V niektorých členských štátoch, ako napr. v Belgicku, Luxembursku a Grécku, sú voľby povinné.

Nezlučiteľnosť funkcií a dvojitý mandát
Poslancom Európskeho parlamentu je zakázané vykonávať určité profesionálne činnosti, alebo zastávať niektoré iné funkcie (napr. sudca, minister alebo riaditeľ verejnoprávnej spoločnosti). Taktiež musia dodržiavať národné zákony, ktoré obmedzujú alebo zakazujú dvojitý mandát.
Od roku 1993, keď nadobudla platnosť Maastrichtská zmluva, každý občan členského štátu Európskej únie, ktorý žije v inom štáte Únie, môže hlasovať alebo kandidovať vo voľbách v krajine svojho bydliska.

Práca poslancov Európskeho parlamentu
Poslanci Európskeho parlamentu zasadajú jeden týždeň v mesiaci (pondelok až štvrtok) na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu, kde má sídlo Európsky parlament. Ide o hlavné plenárne zasadnutia Európskeho parlamentu . Tieto zasadnutia sú v ročnom kalendári označené červenou farbou. Okrem hlavných plenárnych zasadnutí sa konajú aj tzv. mini plenárne zasadnutia v Bruseli, obvykle dva dni v mesiaci (streda, štvrtok). Aj tieto zasadnutia sú v ročnom kalendári označené červenou farbou.
Zosumarizujme prácu poslancov v obvyklom pracovnom mesiaci.
Na uľahčenie kontaktov s Komisiou a Radou sa parlamentné výbory obvykle schádzajú na dva týždne v mesiaci v Bruseli (označenie ružovou farbou). Tretí týždeň je vyhradený pre schôdze politických skupín (označenie modrou farbou) a štvrtý pre hlavné plenárne zasadnutia v Štrasburgu (označenie červenou farbou). Ako sme už uviedli vyššie, poslanci zasadajú aj na tzv. mini plenárnom zasadnutí, a to v Bruseli. Toto zasadnutie sa koná v jednom z týždňov, keď zasadajú aj parlamentné výbory a aj schôdze politických skupín. V ročnom kalendári je aj tzv. týždeň vo volebnom obvode. Takéto týždne sú obvykle dva v kalendárnom roku (jeden na jar, druhý na jeseň, označenie žltou farbou). Znamená to, že poslanci, ale aj ich asistenti, odcestujú do svojho štátu, kde pracujú vo svojom miestnom parlamente. Keďže rok 2004 je rokom volieb do Európskeho parlamentu, v ročnom kalendári je tmavomodrou farbou vyznačený aj presný termín volieb do Európskeho parlamentu. Voľby budú v dňoch od 10. 6. do 13. 6. 2004 (štvrtok - nedeľa).


Program plenárnych zasadnutí

Agenda.
Parlament prijme na začiatku každého čiastkového zasadnutia definitívny návrh agendy . Výbor, politická skupina, alebo najmenej 32 členov môžu navrhnúť zmeny a doplnky, ktoré sa musia predložiť predsedovi najmenej jednu hodinu pre začiatkom zasadnutia.
V agende sa stanovuje čas na prejavy, pridelený každej parlamentnej skupine podľa počtu jej členov. Okrem toho sú v agende uvedené lehoty na predloženie zmien a doplnkov.

Prístup do hlavnej rokovacej sály.
Prístup majú povolený len poslanci parlamentu, pozorovatelia, členovia Komisie a Rady, generálny tajomník, funkcionári a experti, ktorých povinnosti vyžadujú ich prítomnosť v sále.

Pridelenie miest v hlavnej rokovacej sále.
Pre každé čiastkové zasadnutie sa prijíma zasadací poriadok.

Účasť na plenárnych zasadnutiach.
Poslanci, ktorí sa zúčastnili plenárneho zasadnutia, podpisujú prezenčnú listinu, ktorá je umiestnená v sále.

Procedurálne pripomienky.
Môžu sa týkať týchto vecí:
- neprípustnosť veci,
- vrátenie výboru,
- ukončenie diskusie,
- odročenie diskusie,
- pozastavenie zasadnutia
O procedurálnych podnetoch smú hovoriť len tieto osoby: predkladatel‘ podnetu, jedna osoba za a jedna osoba proti, predseda alebo spravodajca príslušného výboru. O veci sa nesmie hovoriť viac než 1 minútu. Potom je o podnete hlasovanie.

Uznášaniaschopnosť
Európsky parlament je uznášaniaschopný, keď je prítomná jedna tretina poslancov Parlamentu.

Hlasovanie
Európsky parlament za normálnych okolností hlasuje zdvihnutím rúk, ale predseda môže kedykoľvek rozhodnúť, že sa bude hlasovať pomocou elektronického hlasovacieho systému.
Práca Parlamentu je vo všeobecnosti organizovaná v nasledujúcich líniách:
• príslušný parlamentný výbor (napr. Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka) menuje jedného člena za “spravodajcu “, aby vypracoval správu o pripravovanom návrhu Komisie;
• spravodajca predloží výboru svoj návrh správy na diskusiu;
• po posúdení návrhu správy, nasleduje hlasovanie, prípadne je návrh zmenený;
• správa je ďalej prerokovaná v pléne, je zmenená a postúpená na hlasovanie. Takto Parlament zaujme svoje stanovisko k danej veci.
Toto je postup pri prijímaní zákonov, ktorý môže vyžadovať dve čítania, ako napr. pri procese spolurozhodovania.
Okrem prijímania legislatívnych návrhov a rozpočtu, poslanci Európskeho parlamentu tiež skúmajú prácu Komisie a Rady tak, že na plenárnych zasadnutiach kladú členom Komisie a Rady ústne otázky alebo otázky o aktuálnych problémoch.