.. Predstavuje vlastne súbor všetkej „legislatívy“ EÚ:
• obsah, princípy a politické ciele Zmlúv o založení Európskych spoločenstiev (ES, ESUO, EURATOM) a Zmluvy o založení EÚ,
• legislatívy prijatej na základe uvedených zmluvných dokumentov a judikatúry Súdneho dvora EÚ,
• deklarácií a rezolúcií prijatých v rámci EÚ,
• opatrení vzťahujúcich sa na spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku,
• opatrení vzťahujúcich sa na súdnictvo a spoluprácu vo vnútorných veciach,
• medzinárodných zmlúv uzatvorených v rámci EÚ a zmlúv uzatvorených navzájom medzi jej členskými štátmi v oblasti aktivít EÚ.

Keďže doposiaľ nedošlo k zjednoteniu európskeho práva je aj dnes stále potrebné rozlišovať medzi právom Európskej únie a právom Európskych spoločenstiev:

Právo Európskej únie zahŕňa právo II. a III. piliera EÚ. Právo EÚ sa skladá z:
• Primárneho práva, ktoré tvorí Zmluva o EÚ, ktorá bola podpísaná v roku 1992 v Maastrichte a Zmluvou z Nice, podpísanou v roku 2000.
• Sekundárneho práva, ktoré tvorí súbor právnych aktov, formu všeobecných usmernení, zásad, spoločenských stratégií, spoločných stanovísk alebo rozhodnutí v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, alebo právne akty, ktoré majú formu spoločných stanovísk, rámcových rozhodnutí alebo rozhodnutí v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach.
• Všeobecných právnych zásad Ako príklad je možné uviesť zásadu právneho štátu, zásadu ochrany ľudských práv a základných slobôd, zmluvných prameňov práva, ktoré tvoria medzinárodné zmluvy, dohovory a opatrenia na ich vykonanie (napríklad Schengenské právo).

Právo Európskych spoločenstiev (aquis communautaire) je systém právnych noriem, ktorý sa preniesol z orgánov Európskych spoločenstiev. Rozumie sa ním právny poriadok, ktorého normy sú záväzné pre všetky členské štáty. Právo Európskych spoločenstiev upravuje problematiku jednotného vnútorného trhu charakteristického voľným pohybom osôb, tovaru, služieb a kapitálu. Taktiež upravuje problematiku spoločnej menovej politiky a problematiku azylového, utečeneckého a imigračného práva. Právo Európskych spoločenstiev sa skladá z:
• Primárneho práva, ktoré tvoria Zmluva o založení EHS (1957), Zmluva o založení ESUO (1951) a Zmluva o založení EURATOM (1957), Jednotný európsky akt (1986), Akty o pristúpení nových členov (1972, 1979, 1985 a 1994), Zmluva o zlúčení (1965) a Zmluva o EÚ v znení jej neskorších zmien a doplnení, ktorá zmenila a doplnila predchádzajúce zmluvy.
• Sekundárneho práva, ktoré tvoria právne akty majúce formu nariadení, smerníc, rozhodnutí, odporúčaní, alebo stanovísk.
• Rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev v Luxemburgu, predovšetkým rozhodnutí týkajúcich sa výkladu európskeho práva.
• Všeobecných právnych zásad - napríklad zásady právnej istoty, zásady proporcionality, zásady subsidiriaty, zásady solidarity, alebo zásady ne-diskrimácie.
• Zmluvných prameňov práva, ktoré tvoria medzinárodné zmluvy uzatvorené medzi Európskymi spoločenstvami a tretími štátmi, alebo uzatvorené medzi členskými štátmi Európskych spoločenstiev navzájom.

V rámci Konventu o budúcnosti Európskej únie bola vytvorená pracovná skupina, ktorá sa zaoberá zjednodušením v súčasnej dobe pre obyčajného občana totálne neprehľadného systému európskeho práva. Predpokladá sa prijatie ústavnej listiny Európskej únie a zlúčenie práva Európskej únie a práva Európskych spoločenstiev, čím by vznikol spoločný základ práva Európskej únie. Zároveň sa predpokladá prijímanie zákonov Európskej únie, rámcových zákonov Európskej únie a presne pomenovaných druhov rozhodnutí príslušných orgánov Európskej únie namiesto nariadení, smerníc a rôznych druhov v súčasnosti platných rozhodnutí.