.. EP má tak ako národné parlamenty výbory, ktoré sa zaoberajú konkrétnymi problémami (zahraničné záležitosti, rozpočet, životné prostredie...). Prostredníctvom Výboru pre sťažnosti môžu Európania predkladať sťažnosti priamo do EP.
Mesačné plenárne zasadania, na ktorých sú prítomní všetci poslanci, sa konajú v Štrasburgu (Francúzsko) - v "sídle" Parlamentu. Schôdze parlamentných výborov a plenárne zasadania sa konajú v Bruseli (Belgicko), kým Luxemburg je sídlom správnych úradov ("Generálny sekretariát").

Prehľad o jednotlivých frakciách EP s počtom kresiel:

politická skupina	symbol	skratka	počet kresiel
Európska ľudová strana (Kresťanský demokrati) a Európsky demokrati		PPE-DE	268
Strana európskych socialistov		PSE	200
Aliancia liberálov a demokratov pre Európu		ALDE	88
Zelený / Európska slobodná aliancia		Verts/ALE	42
Zjednotená európska ľavica / Severská zelená ľavica		GUE/NGL	41
Nezávislosť a demokracia		IND/DEM	33
Únia za Európu národov		UEN	27
Nezaradení	-	NI	33
Spolu	-	-	732

Počet kresiel v EP podľa štátov:

Krajina	1999-2004	2004-2007	2007-2009
Belgicko	25	24	24
Bulharsko	-	-	18
Cyprus	-	6	6
Česká republika	-	24	24
Dánsko	16	14	14
Nemecko	99	99	99
Grécko	25	24	24
Španielsko	64	54	54
Estónsko	-	6	6
Francúzsko	87	78	78
Maďarsko	-	24	24
Írsko	15	13	13
Taliansko	87	78	78
Lotyšsko	-	13	13
Litva	-	13	13
Luxembursko	6	6	6
Malta	-	5	5
Holandsko	31	27	27
Rakúsko	21	18	18
Poľsko	-	54	54
Portugalsko	25	24	24
Rumunsko	-	-	36
Slovensko	-	14	14
Slovinsko	-	7	7
Fínsko	16	14	14
Švédsko	22	19	19
Spojené kráľovstvo	87	78	78
(MAX) SPOLU	626	732	786

Parlament plní tri hlavné úlohy:
1. uplatňuje s Radou zákonodarnú právomoc;
2. uplatňuje demokratický dohľad nad všetkými inštitúciami EÚ, najmä nad Komisiou;
3. rozhoduje s Radou o rozpočte EÚ. Prijíma alebo odmieta rozpočet ako celok.

1. Zákonodarná moc
Najbežnejším postupom prijímania (t. j. schvaľovania) právnych aktov EÚ je spolurozhodovanie. Ten stavia Európsky parlament a Radu na rovnakú platformu a zákony schvaľované s využitím tohto postupu sú spoločnými legislatívnymi normami Rady a Parlamentu. Uplatňuje sa v širokom okruhu legislatívnych oblastí.
Mnoho ďalších návrhov treba s Parlamentom konzultovať a schválenie Parlamentu sa vyžaduje pri niektorých dôležitých politických alebo inštitucionálnych rozhodnutiach.
Parlament dáva aj podnety na nové právne predpisy na základe skúmania ročného pracovného programu Komisie, pričom posúdi, aké nové zákony by bolo vhodné prijať a požiada Komisiu, aby predložila návrhy.

2. Demokratický dohľad
Keď sa má vytvoriť nová Komisia, Parlament vedie pohovory so všetkými budúcimi novými členmi a predsedom Komisie (nominovanými členskými štátmi) a odsúhlasuje alebo zamieta ich kandidatúru.
Komisia sa politicky zodpovedá Parlamentu, ktorý môže schváliť "návrh na vyslovenie nedôvery", žiadajúci o jeho hromadnú rezignáciu.
Parlament uplatňuje demokratický dohľad pravidelným skúmaním správ, ktoré mu zasiela Komisia (všeobecné správy, správy o spravovaní rozpočtu, uplatňovanie zákonov EÚ...). Poslanci Európskeho parlamentu okrem toho pravidelne kladú Komisii a Rade otázky, a to písomne a ústne.
Členovia Komisie a predseda Rady sa zúčastňujú na plenárnych zasadaniach Parlamentu a schôdzach parlamentných výborov a udržiavajú trvalý dialóg medzi týmito tromi inštitúciami.
Parlament úzko spolupracuje s Radou v niektorých oblastiach, ako je spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a spolupráca justície, ako aj v niektorých dôležitých oblastiach spoločného záujmu ako azylová a imigračná politika a opatrenia na boj proti zneužívaniu liekov, proti podvodom a medzinárodnému zločinu. Predsedníctvo Rady informuje Parlament o všetkých týchto témach.
Parlament môže uplatňovať demokratickú kontrolu aj skúmaním žiadostí občanov a zriadením dočasných výborov na ich preskúmanie.
Parlament poskytuje vstupné údaje na každý samit EÚ (zasadania Európskej rady). Predseda Parlamentu je pri otvorení každého samitu vyzvaný, aby vyjadril názory a postoje Parlamentu k aktuálnym otázkam a k bodom v programe Európskej rady.

3. Právomoc nad rozpočtom
O rozpočte EÚ rozhodujú spoločne Parlament a Rada EÚ. Parlament ho prerokúva v dvoch za sebou nasledujúcich čítaniach a rozpočet nadobúda platnosť až po podpise predsedom Parlamentu.
Parlamentný výbor pre rozpočtovú kontrolu (COCOBU) sleduje, ako sa s rozpočtom nakladá, a Parlament každý rok rozhoduje, či schváli používanie rozpočtu Komisiou za predchádzajúci finančný rok. Tento proces schvaľovania je technicky známy ako udelenie "absolutória".

Práca Parlamentu pri schvaľovaní rozpočtu:
• Príprava na plenárne zasadanie. Tú vykonávajú poslanci rôznych parlamentných výborov, ktorí sa špecializujú na konkrétne oblasti činnosti EÚ. Otázky na diskusiu prerokúvajú aj politické skupiny.
• Plenárne zasadanie samotné. Plenárne zasadania, na ktorých sa zúčastňujú všetci poslanci. Zvyčajne sa konajú v Štrasburgu (jeden týždeň mesačne) a niekedy v Bruseli (dva dni). Na týchto zasadaniach Parlament posudzuje navrhovanú legislatívu a hlasuje o zmenách skôr než sa dosiahne rozhodnutie o texte ako celku.

Stránka EP: http://www.europarl.eu.int