.. Irán neustále zdôrazňuje, že jadrovú technológiu využíva výhradne na mierové účely a na takéto využívanie má v zmysle medzinárodných dohovorov právo. USA i EÚ však Irán upodozrievajú z programu vývoja zbraní hromadného ničenia.

Irán plánuje posilniť svoju protivzdušnú obranu mobilnými zariadeniami z Ruskej federácie. Po útokoch na civilné zariadenia počas vojny v Juhoslávii, Iraku, Afganistane je jasné, že Irán musí ochraňovať nie len svoje jadrové zariadenia Isfahan, Bushehr a vojenské ciele, ale aj hlavné mesto Teherán, továrne na priemyselný tovar, mosty, železnice a pod. Američania ich totiž všetky považujú za vojensky využiteľné ciele útokov.

Minister obrany Ruskej federácie Sergej Ivanov pre svojho partnera Franza Josefa Junga potvrdil, že nie je dôvod na zrušenie dodávky pre Irán, pretože TOR-M1 je obranné, vysoko špecializované moderné zariadenie na pásovom podvozku s vysokou priechodnosťou, ktoré je určené na likvidáciu útočných vzdušných cieľov na stredné, krátke a veľmi krátke vzdialenosti. Je možné použiť ho pre stacionárne (vrtuľníky), bezpilotné lietadlá, riadené strely a iné vysoko presné zbrane.

TOR-M1 nie je možné použiť ako útočný prostriedok a preto jeho dodávka nespôsobí riziko útoku na susedné krajiny. Ivanov ďalej uviedol, že zariadenie nemôže byť ani použité teroristickými skupinami vzhľadom k jeho „technickým charakteristikám“.

Rusko – Iránsky kontrakt v sume 700 mil. USD, je najväčším vojenským kontraktom týchto dvoch krajín v histórii.

USA sa snaží zabrániť dodávkam zbraní Iránu, preto odmieta aj dodávky obranných zariadení. Môžu totiž sťažiť inváziu do krajiny.

Na adresu USA Sergej Ivanov poznamenal, že Rusko má veľmi ďaleko k tomu, aby bol najväčším dodávateľom zbraní na blízky východ. Naznačil tak, že najväčším dodávateľom v regióne i celkovo vo svete sú práve USA.

Za pravý dôvod, prečo sa EÚ a USA snažia zastaviť iránsky jadrový program, považuje prezident Iránu snahu týchto mocností o monopolizáciu tohto odvetvia. Pokus urobiť sebestačný Irán závislým na dodávkach jadrového paliva z EÚ, alebo USA by viedla k obmedzeniu samostatnosti krajiny – ako po ekonomickej, tak i politickej stránke. V prípade „nevhodného vývoja v krajine“ by tak mocnosti jednoducho zastavili dodávky jadrového paliva a krajina by trpela nedostatkom elektrickej energie. Zvyšujúci sa ekonomický rozvoj krajiny totiž zvyšuje energetickú náročnosť. Túto nie je možné riešiť konvenčnými elektrárňami, ktoré navyše vedú k zvyšovaniu skleníkového efektu.

Čína a Rusko naďalej odmietajú vojenskú inváziu do Iránu. Nie je však vylúčené, že USA si opäť nájdu niekoľko malých bezvýznamných krajín a s týmito „spojencami“ povedú útok tak ako predtým na Afganistan a Irak.

Len včera prepukli ďalšie násilnosti v hlavnom meste Afganistanu Kábule, kde miestne obyvateľstvo bolo rozhorčené z vrážania amerických vojenských vozidiel do civilných vozidiel v bežnej premávke. Následné protesty znamenali usmrtenie niekoľko civilov. Len pred niekoľkými dňami americké letectvo pri bombardovaní mešity zabilo desiatky civilistov. V Iraku sú útoky na americké ciele na dennom poriadku. V čase, keď USA nemá pod kontrolou okupované krajiny je viac ako nepravdepodobné, alebo skôr neracionálne, že povedú útok na ďalšiu krajinu, ktorá je navyše na úplne inom stupni vývoje ako spomínaný Irak a Afganistan. Irán disponuje modernými technológiami a vojaci nie sú demoralizovaní tak ako v Iraku. Sú navyše dobre vyzbrojený – ako ruskými, čínskymi, tak i americkými zbraňami. Je preto paradoxom, že v prípade útoku na Irán, budú americkí vojaci umierať americkými zbraňami. Víťazom budú majitelia zbrojárskych podnikov. Dôležitú časť zbrojoviek v USA má opäť paradoxne v rukách arabský kapitál, ktorý zarobil na rope.

Komu teda v konečnom dôsledku prospeje vojna?