San Jose de Apartado, Kolumbia – Obyvateľka Sausalita Sarah Weintraub strávila dni nasledujúce po masakre deviatich vidiečanov v blízkosti tejto odľahlej horskej dedinky telefonátmi a rozhovormi s právnikmi a skupinami bojujúcimi za ľudské práva.
San Jose de Apartado je najstaršia a najväčšia „mierová komunita“ v Kolumbii. V roku 1997 jej 2000 obyvateľov, ktorí boli vyčerpaní smrteľnými odozvami na zapájanie sa do národného 41-ročného ozbrojeného konfliktu, požiadali armádu, ľavicových partizánov a pravicové polovojenské milície, aby sa vyhýbali ich dedine. Odvtedy ich nasledovalo viac než 50 ďalších komunít podporovaných cirkevnými a za ľudské práva bojujúcimi skupinami, tým že odmietli predávať jedlo a podávať informácie akejkoľvek ozbrojenej skupine.
Hoci neutralita dedín bola uznaná Inter-Americkou Komisiou pre ľudské práva, od roku 1997 armáda a paramilície zabili 138 členov mierových komunít, zatiaľ čo najväčšia povstalecká skupina v krajine FARC (Revolučné ozbrojené sily Kolumbie) zabila 20 členov, ako informujú vodcovia komunít a skupiny za ľudské práva.
Obyvatelia San Jose a medzinárodní pozorovatelia tvrdia, že kolumbijské ozbrojené sily zabili deväť dedinčanov vo februári ako odplatu za to, že jednotka FARC predtým zabila 17 vojakov. Vláda však tvrdí, že obete boli spolupracovníci FARC, ktorí boli zabití preto, že chceli opustiť skupinu.
Vraždy v San Jose by mohli ovplyvniť budúcu pomoc USA Kolumbii, ktorá je vyčlenená na boj proti narkotikám a vojnu proti dvom povstaleckým skupinám. Očakávalo sa, že vládni úradníci budú rokovať s ministerkou zahraničných vecí Condoleezou Riceovou, ktorá bola na 4-dňovom turné po Latinskej Amerike, o požiadavke financovať stavbu nového protidrogového letiska, ktoré by malo slúžiť ako základňa pre lietadlá postrekujúce herbicídmi kokaínové polia na juhozápade, kde je produkcia suroviny na výrobu kokaínu na vzostupe.
Začiatkom apríla deväť zahraničných diplomatov – vrátane predstaviteľov amerického veľvyslanectva – prišli do San Jose, aby vyšetrili vraždy z 21. februára.
„Existujú dôvody na obavy, že to urobila armáda,“ povedal Tim Rieser, asistent senátora Patricka Leahyho, ktorý podporoval legislatívu žiadajúcu od štátu USA, aby vojenská pomoc bola Kolumbii poskytnutá len potom, ako sa potvrdí, že došlo k pokroku v oblasti ľudských práv.
Od roku 2000 poskytli USA Kolumbii viac než 3 bilióny USD na boj proti drogám a vojenskej pomoci. Takmer 40 miliónov je zadržaných, čakajúc na potvrdenie. Minulý rok bolo potvrdenie vydané potom, čo boli uväznení traja vojaci za zabitie troch členov odborov.
„Ak je dôvod veriť, že bude nejaké zásadný pokrok (vo vyšetrovaní San Jose) ... neexistuje žiadny politicky životaschopný spôsob, ktorý môžu (USA) dokázať,“ povedal Adam Isacson, analytik za Centra pre medzinárodnú politiku vo Washingtone.
Naviac k februárovým vraždám, boli spáchané aj ďalšie zločiny proti obyvateľom mierových komunít. Bojovník paramilície dostal 5 ˝ roka väzenia v roku 2001 za vypálenie 11 domov v San Jose, zatiaľ čo ďalší bol odsúdený na šesť rokov za zavraždenie vodcu dediny v roku 2001, podľa splnomocnenca vládneho úradu.
Armáda odmieta účasť na vražde ôsmich dedinčanov. „Žiadna armádna jednotka nebola bližšie než dva dni vzdialenosti od miesta“ vrážd, hovorí vyhlásenie ministerstva obrany.
Niekoľko svedkov tvrdí, že armádny 17. oddiel bol v ten deň v danej oblasti a zajímal rodiny v ich domoch, vrátane vodcu komunity Luisa Eduarda Guerru, ktorý zastupoval mierovú dedinu v rozhovoroch s vládou. Bol zabitý, ako aj jeho partnerka a ich 11-ročný syn. „Dívali sme sa ako vyťahovali torzá tiel dvoch dospelých bez hlavy, rúk a nôh odseknutých mačetami“, povedala Patricia Abbott, dobrovoľníčka Spoločenstva zmierenia pochádzajúca z Británie, ktorej skupina sprevádza v posledných troch rokoch medzinárodných pozorovateľov v San Jose, v spolupráci s londýnskymi Medzinárodnými mierovými brigádami.
Minister obrany Jorge Alberto Uribe trvá na tom, že bezpečnostné sily sa musia zdržiavať v mierových komunitách a kdekoľvek, aby chránili obyvateľov pred partizánmi a paramilíciami. Ale vodcovia San Jose ďalej odmietajú prítomnosť vládnych jednotiek v ich dedine.
„Ak chcú bezpečnostné sily bojovať proti partizánom, musia byť tam, kde sú partizáni, a nie tu, v San Jose de Apartado,“ povedal vodca komunity Wilson David stojac pred pamätníkom z kameňov vyzdobených menami 158 obetí občianskej vojny.
Takáto reč sa nepáči prezidentovi Avarovi Uribemu, ktorý nedávno povedal, že mierové komunity „nie sú oblasti, do ktorých má armáda zakázaný vstup.“ Obvinil tiež obyvateľov San Jose, že „využívajú komunitu, aby pomáhali tejto teroristickej organizácii,“ mysliac tým FARC. V posledných rokoch bolo niekoľko vodcov mierových komunít obvinených z podporovania partizánov, ale všetci boli prepustení pre nedostatok dôkazov.
Koncom marca prišli do San Jose policajní dôstojníci s autobusom sa klaunmi rozhadzujúcimi cukríky – misia zameraná na upokojenie rozrušených nervov.
Ich prítomnosť však dosiahla opak.
Asi 400 rodín sa ihneď presunulo do stanov prvej pomoci vzdialených 15 minút dolu hlavnou cestu zo San Jose. A len minulý týždeň, povedali dedinčania, sa polícia už vyhrážala, že navrhne obyvateľom zo susedného mesta, aby zabrali ich domy kým sa vrátia počas 15 dní.
„Našim želaním je udržať naše princípy nedotknuté, ale nevieme ako dlho budeme schopní odolávať,“ hovorí nedávne vyhlásenie vodcov dediny.
zdroj: SanFrancisco Chronicle