Z odstupom času:

03.03.2006
25.02.2006

Dni katastrofy:

24.8.2005
25.8.2005
26.8.2005
27.8.2005
28.8.2005
29.8.2005
30.8.2005
31.8.2005
1.9.2005
2.9.2005
3.9.2005
4.9.2005
5.9.2005
6.9.2005
7.9.2005
9.9.2005

---

Mexický záliv produkuje približne 1/3 ropy v USA. Mesto New Orleans je presne uprostred siete ropovodov, ktoré dodávajú ropu na stredozápad a na východ USA. Hovoríme o dvoch miliónoch barelov denne. Celková spotreba USA je pritom 20 miliónov barelov denne. Ropovod z New Orleansu bol aj niekoľko dní po katastrofe mimo prevádzky. Väčšina rafinérií na pobreží Mexického zálivu zastavila, alebo znížila produkciu. USA zažili nedostatok pohonných hmôt. Prezident dovolil siahnuť na štátne rezervy, na čerpacích staniciach sa tvorili rady áut. Cena benzínu v USA stúpol na viac ako 3 USD za galón (25,44 Sk). V USA žije menej ako 5% svetovej populácie, ale spotrebujú asi 26% svetovej spotreby ropy.

3.3.2006:

Z kruhov blízkych vláde USA prenikli do médií filmové nahrávky zasadnutia krízových komisií, zvolaných po hurikáne Katrina. Na záberoch je prezident Bush a štátny úradníci zodpovední za riešenie mimoriadnych situácií, ktorí ho varujú pred pretrhnutím hrádz a opisujú hurikán ako vážnu hrozbu. Vážne prizerajúci sa George Bush po celom rade varovaní sucho skonštatoval, že vedúci predstavitelia štátu sú na hrozbu "dobre pripravení" a povedal, že hrádze vydržia. Videozáznam konferencie vypovedá o jasnom podcenení situácie prezidentom.

25.2.2006:

Po polroku od ničivého hurikánu Katrina sa mesto New Orleans pokúša svojím svetoznámym karnavalom zabudnúť na tragédiu, ktorá si vyžiadala 1300 obetí. Aj keď je účastníkov tejto akcie asi o polovicu menej, účastníci nestratili humor. Alegorické vozy si robia posmech zo štátnych inštitúcií i samosprávy, z médií i prezidenta Busha, ktorí im nedokázali priniesť adekvátnu pomoc v ťažkých chvíľach.

---

Dni katastrofy

New Orleans je aj niekoľko dní po hurikáne vystavený napospas rabovaniu, znásilňovaniu a ozbrojeným prepadom. Ľuďom chýba pitná voda, potraviny, lieky, nemajú čisté šaty a z mesta sa stalo jedno obrovské zapáchajúce smetisko. Splašky boli vyplavené z kanalizácie, ktorá nefunguje. Možno len konštatovať, že USA sa naozaj nedokáže postarať o svojich obyvateľov. Najbližšie hlavné mesto susedného štátu – Missouri je len 300km vzdialené vzdušnou čiarou. Napriek tomu už niekoľko dní počúvame správy, podľa ktorých: „pomoc je už na ceste“.

Streda, 24.8.2005:

Tropická depresia 12 zosilnila do tropickej búrky Katrina nad centrom Bahám;

Je vydané varovanie pred prichádzajúcim hurikánom pre oblasť juhovýchodného pobrežia Floridy.

Štvrtok, 25.8.2005:

Hurikán Katrina zasiahol Floridu medzi plážou Hallandale a Severnou plážou Miami. Hurikán patrí do kategórie 1 s rýchlosťou 80 míľ za hodinu.

Piatok, 26.8.2005:

Katrina oslabuje nad pevninou do tropickej búrky predtým ako sa presunul nad Mexický záliv. Tu sa mení na hurikán kategŕie 2 s rýchlosťou vetra 100 míľ za hodinu a skrúti sa severne a západne ku Mississippi a Louisiane.

10,000 príslušníkov Národnej gardy je poslaných naprieč Mexickým zálivom.

Sobota, 27.8.2005:

Jedenásť ľudí zahynulo počas víchric, sprevádzajúcich hurikán.

Katrina prešla do kategórie 3 s verom o rýchlosti 115 míľ za hodinu; varovanie pred hurikánom je vidané pre juhovýchodné pobrežie Louisiany vrátane New Orleans a jazera Pontchartrain, a pre severné pobrežie zálivu.

Starosta New Orleans Ray Nagin vyhlásil výnimočný stav a presviedča obyvateľov nižšie položených oblastí k vysťahovaniu.

Guvernér štátu Mississippi Haley Barbour vyhlásil výnimočný stav. Povinné je vyhlásené vysťahovanie pre oblasť Hancock.

Ľudia z pobrežia zálivu zapĺäjú diaľnicu a benzínové pumpy ako sa snažia uniknúť z oblasti.

Nedeľa, 28.8.2005:

Katrina prehádza do kategórie 5 búrka s vetrom o rýchlosti 160 míľami za hodinu a smeruje do severnej zátoky na pobrežie.

Ray Nagin vyhlasuje povinné vysťahovanie pre New Orleans. Je však pripravených aj 10 úkrytov, včítane Superdomu, pre tých, ktorí nie sú schopní odísť.

Pokyny pre vysťahovanie sú vydané pre celé pobrežie Mississippi.

Guvernér Alabama Bob Riley vyhlasuje výnimočný stav.

Pondelok, 29.8.2005:

Katrina, v kategórii 4 s rýchlosťou vetra 145 míľ za hodinu, spôsobuje zosuv blízko Buras o 7:10 hod. miestneho času.

Prezident Bush vyhlasuje Louisianu a Mississippi za oblasť katastrofy a robí kroky pre uvoľnenie federálnych zdrojov pre ne.

Katrina spúsobila dve diery v streche Superdomu. Je v ň om uväznených 10.000 utečencov.

Najmenej osem rafinérií na pobreží zálivu zastavilo, alebo znížilo produkciu.

Letiská v New Orleans, Baton Rouge, Biloxi, Mobile a Pensacola sú zavreté. Stovky letov sú zrušené, alebo odklonené.

Utorok, 30.8.2005:

Daň hurikánu sa v Mississippi zvýšila na viac ako 100 životov.

Dve hrádze v New Orleans boli pretrhnuté. Voda zaliala viac ako 80% mesta a hĺbka v niektorých oblastiach sa blíži k 6 metrom. Mnohí ľudia šplhajú na strechy v snahe utiecť pred vodou.

 

 

Guvernérka Louisiany Kathleen Blanco hovorí, že všetci ľudia, odhadovaní na 50-100.000 z New Orleansu musia byť evakuovaný. Davy ľudí sa zväčšujú v Superdome a New Orleans convention centre.

Stovky vodou uväznených ľudí sú zachraövaní vrtuľníkmi a člnmi v New Orleanse. Objavujú sa správy o rabovaní.

Okolo 40.000 ľudí sú úkrytoch Červeného kríža, v čísle nie je zahrnutý New Orleans.

Bush prerušuje svoju dovolenku kvôli hurikánu.

Streda, 31.8.2005:

Nagin zverejňuje znepokojujúce odhady o mŕtvych v New Orleanse: "Minimálne sto. Pravdepodobnejšie - tisíce," povedal, situácia je podľa neho zúfalá.

Prezident Bush reagoval vyhlásením: "Chápem, že postihnutým ľudďom to dnes môže pripadať veľmi temné. Ale som presvedčený, že behom času sa vám podarí dostať život zase do normálnych koľají. Vzniknú nové komunity a krásne mesto New Orleans sa zase postaví na nohy a Amerika bude o to silnejšia."

"V prvých odhadoch, je spustošenie väčšie ako naše najhoršie obavy," povedala guvernérka Blancová.

Rabovanie rastie exponenciálne. Guvernérka žiada Biely dom o poslanie väčšieho počtu ľudí. Polícia v meste je odvolaná z hľadania a zachraövania ľudí do boja proti rabovaniu.

Tajomníčka pre zdravie a ľudské služby Mike Leavitt deklaruje federálnu pomoc všade na pobreží zálivu a posiela lekárske zásoby a pracovníkov.

 

 

Ženijné vojsko odhaduje, že bude trvať najmenej 30 dní, kým sa voda z mesta odčerpá.

Bush dal súhlas s čerpaním strategických ropných rezerv.

Cena benzínu vzrástla nad $3 za galón a objavuje sa jeho nedostatok.

Počet ľudí v úkrytoch Červeného kríža je odhadovaný na 52.000. Ďalších 25.000 je v Superdome, kde sa podmienky zhoršujú každou hodinou.

 

 

Konečne sa začína odvážanie ľudí zo Superdomu, ktorí prvými autobusmi odchádzajú do Houstonského Astrodomu, vzdialeného 350 míľ.

Pentagon ohlasuje najväčšiu záchrannú akciu v histórii USA a posiela do oblasti štyri námorné lode s núdzovými zásobami a vybavením.

Hladina vody v New Orleanse prestala stúpať. Ukončené boli práce na 150 metrov dlhom úseku hrádzí, ktoré boli pretrhnutá.

Štvrtok, 1.9.2005:

Šíri sa rabovanie, vykrádanie áut a iné násilnosti. Armáda prijíma rozhodnutie o zvýšení počtu nasadených príslušníkov Národnej gardy na 30.000.

 

 

Pri New Orleans Convention Centre je chodník plný s ľudí bez jedla, vody, alebo lekárskej starostlivosti a čaká na autobusy, ktoré neprichádzajú. Podráždenosť rastie.

Starosta mesta, Nagin hovorí o kritickej situácii a o "zúfalom SOS" pre viac autobusov.

 

 

Davy v Superdome sa zväčšujú na 30.000 a na 25.000 v Convention Centre. Prvé autobusy s utečencami prichádzajú do Houstonského Astrodomu. V úkrytoch Červeného kríža je na rôznych miestach 76.000 ľudí.

Násilnosti sa stupňujú. Záchranné člny sú kradnuté, výstrely boli vypálené vo vrtulníku, ktorý evakuuje pacientov z poľnej nemocnice.

Doktori v dvoch nových Orleánskych nemocniciach prosia o pomoc s vyhláseniami, že jedlo, voda a silu už takmer minuli. Vrtuľníky vysťahovali asi 600 pacientov ale odhadovaných 1.500 ostáva stále uviaznutých.

Smrť si v Mississippi vyžiadala už 126 životov.

Bush žiada svojho otca a bývalého prezidenta Clintona, aby viedli kampaň pre obete hurikánu.

Texas prijme 75.000 osôb evakuovaných z oblasti postihnutej hurikánom..

Šesťsto masívnych pieskových vriec dorazili na pomoc pri utesňovaní zničených hrádzí v New Orleanse.

Piatok, 2.9.2005:

"Každý sa tu dnes musí postarať sám o sebe." To povedal jednej žene miestny policajt, keď ho žiadala o pomoc.

Bush pri návšteve postihnutého pobrežia uznáva chybu vlády vo vyčkávacom postoji k problému. "Výsledky nie sú prijateľné," povedal.

 

 

Tisíce príslušníkov Národnej gardy dorazili do New Orleansu v konvoji nákladných automobilov. Dopravili jedlo, vodu a zbrane.

Kongres schválil 10.5 mld. USD na pokrytie neodkladných výdavkov súvisiacich s hurikánom.

Spojené štáty a EÚ uvoľňujú ropu a benzín v množstve 2 milión barelov denne, dúfajúc že vyriešia nedostatok palív.

 

 

V New Orleans prepukli výbuchy v chemickom sklade aj na ďalších miestach.

Pätnásť leteckých spoločností dostalo povolenie pre dopravu 25.000 utečencov z New Orleansu do San Antonia.

Texas otvára okrem skôr otvoreného Astrodomu aj dve ďalšie obrovské centrá pre obete. Vzdialenejšie štáty, ako Utah, West Wirginia a Michigan ponúkajú kapacity pre prijatie utečencov.

Viac ako 50 štátov sveta ponúklo pomoc pri katastrofe.

Sobota, 3.9.2005

Bush posiela ďalších viac než 7.000 vojakov na pobrežie zálivu.

Viac než 25.000 utečencov bolo evakuovaných z New Orleans od piatku, vyhlásil šéf federálnej agentúry pre mimoriadne situácie FEMA.

V rozpore s tým však pre BBC vyhlásil jeden z nových bezdomovcov pri štadióne Superdom: "Som vojenský veterán a toto je veľmi nevojenské chovanie. To vám hovorím. Nechápem, prečo nám toto robia? Všade výkaly."

Iný muž na rovnakom mieste: "Je to tu strašné. Všade výkaly. Neuveritešné. Neuveriteľné. Vari nám nikto nepríde a nepomôže nám? Kde je prezident?"

Ďalší muž v rade na registráciu pre evakuáciu, ktorá sa nekoná: "Ľudia tu umierajú. Sme tu od včera rána Ľudia tu umierajú, je to horúco."

Pobrežná stráž hovorí o 9.500 ľudí, ktorých zachránili. Svet v šoku sleduje rozklad občianskej spoločnosti. Na uliciach ležia mŕtvoly.

Prezident Bush radikálne zmenil svoj štýl a vymenil tlačové konferencie v Bielom dome a uisťujúce prehlásenia o núdzovej pomoci za osobné emocionálne prejavy na mieste v New Orleanse (prezident Bush pred kamerami objíma a utešuje dve malé černošky). Jeho poradcovia dúfajú, že tieto televízne zábery pomôžu napraviť jeho poškodenú povesť a odstrániť rastúcu politickú krízu, ktorá vzniká po zásahu hurikánu Katrina.

Len nedávno sa prehnalo iné tornádo aj Kubou. Štát bral upozornenia omnoho zodpovednejšie. Evakuovaných bolo asi 100.000 obyvateľov. Preto obete boli minimálne (asi 10 ľudí). Domy však boli zničené živlom. Ak by sa Castrov režim staval k ľuďom tak ako Bushov, museli by sme ho nazvať neľudským. O USA to však nikto nikdy nepovie.

 

 

V piatok, 2.9.05 ponúkla pomoc aj Kuba. New Orleansu ponúkla 1100 lekárov a 26,4 tony zdravotníckeho materiálu a liekov, ktorých je paradoxne vďaka embargu USA na Kube nedostatok. Pomoc mohla byť v USA v prípade ich súhlasu už dnes večer. Predstaviteľom Kuby, či Venezuely určite nejde o zbližovanie sa s politikou USA. Chcú však pomôcť zúboženým ľuďom, ktorí sa nemôžu dočkať potrebnej pomoci od svojej vlády, pretože je príliš zamestnaná bojom proti systémom, ľuďom, štátom, iným myšlienkam v duchu „ochrany demokracie a slobody“.

Kathleen Blancová, guvernérka Louisiany odkázala občanom mesta: "Do mesta prichádzajú vojaci, ktorí bojovali v Iraku a sú ozbrojení. Nebudú váhať použiť zbrane."

Zúfalým tisíckam obyvateľov, ktorí často prišli o svojich rodinných príslušníkov, svoje domovy i majetok a sú smädní a hladní, nemajú možnosť základnej hygieny štát odkazuje, že v ich zúfalej situácii sú pre neho potenciálnym nepriateľom a je pripravený proti nim tvrdo zasiahnuť.

Na video záberoch z miest prinášajú televízne štáby zábery zástupov poväčšine afroameričanov, volajúcich zborové „HELP!“ (pomoc!). Pritom ešte kým sa blížil hurikán k pevnine, vyzývali úrady na opustenie mesta. To nazvali niektoré naše televízne stanice „evakuáciou“. Tá však prišla na program dňa až po niekoľkých dňoch po hurikáne. Skutočnosťou však je, že väčšina populácie mesta, ktoré je z 2/3 černošská musela ostať doma, pretože jednoducho nemali kam ísť. Títo ľudia nemajú na hotel v inom meste, nemajú často ani auto ani peniaze na cestovné lístky pre svoju rodinu. Ostali doma, v zúfalej situácii, pretože v USA „je každý sám zodpovedný za seba“. Príslušníci vyššej vrstvy nečakali na hurikán a mesto rýchlo opustili.

Voda v New Orleanse zaplavila väčšinu mesta. Stúpajúca voda vyplavila obsah kanalizácie, ktorá sa vyliala na ulice, po najnižších poschodiach domov. Lekári vyjadrujú obavy z možnej epidémie. Ani ľudia, ktorým sa štát skôr symbolicky pokúsil pomôcť ich dočasným umiestnením v štadióne, neboli „za vodou“. Zvýšená hladina vody dorazila aj sem. Toalety boli zaplavené fekáliami, všade neskutočný zápach, tisíce ľudí jeden – vedľa druhého na provizórnych lôžkach, bez elektriny bez osvetlenia a bez klimatizácie v obrovských horúčavách. Samovraždy, streľbu, a zúfalstvo tu počuť na každom kroku. Ľudia, ktorí to zažili, hovoria o najhorších dňoch svojho života.

2.9. priniesla TA3 správy o množiacich sa výbuchoch. Horia domy i hotely. Za príčiny ozbrojených konfliktov označili to, že New Orleans je považované za skladisko drogových gangov v USA. Po hurikáne sa údajne všetky bandy ponáhľali do mesta, aby bojovali o to, čo zo zásob ostalo..

Pozornosť sa obracia na 40.000 vojakov a najmä na 600 príslušníkov vojenskej polície, ktorí sa pred časom vrátili z Iraku a teraz boli poslaní do tohto skúšaného mesta. Predstavitelia štátu od nich očakávajú, že nastolia poriadok a že sa nezľaknú ozbrojených gangov.

Základným problémom, ktorí identifikujú štátni predstavitelia, nie je nedostatok vody, jedla, liekov, hygieny, ubytovacích priestorov, jednoducho podmienok vhodných pre život, ale disciplína. Preto sa viac hovorí o vojakoch, národnej garde a polícii, o tom, ako nebude nikto z nich tolerovať násilie. Pritom by stačilo odstrániť príčiny – a správať sa k afroameričanom ako k ľuďom, ako k svojim blížnym, ktorí potrebujú pomoc.

Evakuácia sa dnes prerušila kvôli nedostatku autobusov. Ľudia, ktorí sa dostali do autobusov plakali, pretože už neverili, že sa im podarí z mesta dostať. Mnohí sú presvedčení, že keby bolo medzi nimi viac bielych, pomoc by bola dorazila včas a bola by omnoho väčšia, hovoria o mŕtvolnom zápachu v meste. Asi 50.000 obyvateľov stále čaká na evakuáciu. Nikto však nevie, koľko presne je ešte ľudí v meste a koľko z nich je už mŕtvych. Starosta mesta New Orleans Ray Nagin včera kričal do rozhlasu na adresu federálnych predstaviteľov: „Zdvihnite zadky a urobte niečo.“ Situáciu v meste označil za prekliatu krízu, najhoršiu v dejinách.

Po 5 dňoch dorazili konečne konvoje so zásobami a lekárskym materiálom do mesta. Prezident G. Bush vyhlásil: „ľudí nenecháme bez pomoci, posielame tam 4000 vojakov“. Nad mestom dokonca už skôr preletel svojím lietadlom Air Force 1. V oblasti je už asi 21.000 vojakov a ďalších asi 7.000 má prísť do troch dní.

 

 

Voda v meste však dnes konečne začala klesať. Hrádze, ktoré chránia mesto sú však silne poškodené. Provizórne sú opravované pomocou vrtuľníkov a vrecami s pieskom.

USA sťahujú z Iraku a Afganistanu časť príslušníkov letectva. Ich plánované nasadenie nie je známe.

Skôr ako kongres a snemovňa reprezentantov schválili finančnú pomoc štátu postihnutej oblasti, ponúklo pomoc viac ako 20 zahraničných vlád. Medzi prvými bola napr. aj Venezuela, ktorú USA považujú za svojho politického nepriateľa číslo 1.

Ľudia tu nie sú sami sebou. Mnohých – dehydrovaných a vyčerpaných musia niesť vojaci na nosidlách. Ľudia, ktorí si niekoľko dní nosili pri sebe v malých kufroch, či taškách osobné veci, ich musia nechať ležať na ulici, lebo v autobusoch už niet miesta. Inak by sa z mesta nedostali.

Poručík národnej gardy Jerry Crooks informoval, že podali viac ako 70.000 porcií jedla a 130.000 majú ešte v zásobe. Pre mnohých ľudí, však voda a jedlo prišli prineskoro.

V rovnakej pozícii ako obyvatelia mesta sa ocitli aj policajti. Nemali dostatočné zásoby. Preto po niekoľkých dňoch boli nútení dezertovať a pripojiť sa k rabujúcim v obchodoch. Na niektorých policajných staniciach sa zabarikádovali, aby sa dokázali sami ubrániť pred ozbrojenými gangmi. Na udržiavanie poriadku nebolo ani pomyslenia.

Nedeľa, 4.9.2005

Aj napriek tomu, že prezident Bush vyhlásil už 27.8. vyhlásil Luisianu za štát v ohrození. Napriek tomu federálne inštitúcie nereagovali v potrebnej intenzite. V prvých vyhláseniach prezidenta, ktoré sa týkali formy pomoci hovorili o zaslaní vojakov do oblasti. Až v piatok (2.9.2005) bola schválená finančná pomoc Senátom na pomoc postihnutej oblasti.

Agentúra FEMA, dnes organizačne podriadená Ministerstvu pre vnútornú bezpečnosť mala 220 cvičení v minulom roku. Len 2 sa týkali prírodnej katastrofy a ostatné následkov teroristických útokov. Z toho jasne vyplýva, ako veľmi a čoho sa američania obávajú. FEMA má na starosti riešenie podobných mimoriadnych udalostí. Jedno z cvičení, ktoré simulovalo záchranárske práce po následkoch hurikánu trénovali záchranári takmer presne pred rokom a práve v New Orleans. Napriek tomu musí každý konštatovať, že v New Orleans si FEMA zlyhala a s ňou aj jej ministerstvo.

Správy z mesta hovoria o tom, že v meste sú stále desaťtisíce ľudí. 35.000 ľudí v meste nedostalo počas 5 dní žiadnu pomoc - ani vodu, ani stravu. Po prepuknutí násilností sa skryli v domoch a neboli viditeľní pre záchranárov, ktorí sa sústredili na dve veľké utečenecké centrá. Záchranári teraz hľadajú ľudí aj v meste, kde vyčerpaní ľudia volajú z okien domov o pomoc.

Pondelok, 5.9.2005

Starosta New Orleans, Ray Nagin dnes pre NBC vyhlásil, že zomrieť mohlo až 10.000 mŕtvych. Po opätovnej obhliadke mesta je však presvedčený, že sa darí riešiť kritické úlohy a je vidieť citeľný progres.

 

Prezident Bush prišiel na svoju druhú návštevu v poradí od hurikánu. V Baton Rouge vyhlásil, že všetky zložky vlády robia, čo môžu. Ďalej povedal: "Ak je nejaký život v nebezpečí, máme stále prácu." Tisíce domov na pobreží bolo zničených, alebo poškodených.

 

Námestník šéfa polície W.J.Riley vyhlásil, že až 400-500 z celkového počtu 1600 príslušníkov polície v New Orleans sa správalo nezodpovedne. Niektorí z nich sa stratili, niektorí hľadajú svojich rodinných príslušníkov. Niektorí utiekli, pretože sa "nedokázali zaoberať katastrofou" povedal. Čo sa stane so zbehmi, zatiaľ nie je jasné.

Podľa poručíka pozemného vojska Russel Honora je podľa vzdušných prieskumov v meste niečo okolo 10.000 ľudí. Ďalej povedal: "Toto mesto potrebuje pomoc od veľkých ľudí Ameriky, aby sa postavilo na nohy."

 

The Times-Picayune - najväčšie noviny v Louisiane vytlačili otvorený list prezidentovi, v ktorom žiadajú naštartovanie federálnej agentúry FEMA, ktorú mnohí bviňovali z nečinnosti nielen v prvých dňoch po prechode hurikánu Katrina: "Sme rozhnevaní pán prezident a budeme rozčúlený ešte dlho po tom, ako bude New Orleans a jeho okolie vysušené.." uvádza sa v liste, "Naši ľudia si zaslúžia záchranu. Mnohí z nich sa jej nedočkali. To je hamba vlády.. Každý z funkcionár z agentúry FEMA by mal byť vyhodený, osobitne jej riaditeľ Michael Brown."

 

Ozbrojení gangstri spustili dnes paľbu na skupinu robotníkov, keď prichádzali opraviť trhlinu v hrádzi na 17. ulici. Vojaci, ktorí ich sprevádzali, piatich útočníkov postrieľali. Žiadny z robotníkov nebol zranený.

Okrem boja proti ozbrojeným civilom sa polícia musela zaoberať aj samovraždami vo vlastných radoch. Dvaja dôstojníci si zobrali život, vrátane hovorcu polície Paula Acardo, ktorý zomrel v sobotu. "Obaja sa zastrelili ranou do hlavy" povedal Riley.

V Texase je už 230.000 utečencov a začínajú mať problémy so zvládnutím tejto situácie.

 

Do Jeffersonskej farnosti sa začali vracať utečenci, ktorí našli množstvo zničených a poškodených domov. Neodporúčajú však návrat samotným ženám.

 

Po 16:00 miestneho času bola obnovená dodávka elektrickej energie v dvoch evakuačných centrách - Štadióne Superdome a  Convention Centre.

Bolo hlásené presakovanie chemických látok v rafinérii v obvode St. Bernard.

Utorok, 6.9.2005

 

Bush pri návšteve New Orleans vyhlásil, že teraz nie je vhoný čas na vyšetrovanie, kde sa stala chyba pri organizovaní záchranárskych prác po hurikáne Katrina. Povedal, že ľudia zo zasiahnutej oblasti majú tendenciu obviňovať zo zodpovednosti. Uistil však, že sa všetci snažia robiť to najlepšie.

 

Okrem obyvateľov New Orleans a okolia však vinu prezidentovi prisudzuje stále viac amerických médií. Analyzujú príčiny a snažia sa prísť na dôvod Bushovej nečinnosti počas prvých dní, kedy sa podľa nich mal viac informovať o priebehu záchranárskych aktivít.

Konflikt stále prebieha aj medzi miestnymi a federálnymi orgánmi. Zo strany federálnych orgánov je to pravdepodobne reakcia na ostré vyjadrenia guvernérky štátu Louisiana a starostu New Orleans. Tí boli počas prvých dní kolapsu, keď pomoc neprichádzala úplne zúfalí a vo svojich vyjadreniach a výzvach k prezidentovia vláde si vôbec nedávali obrúsok pred ústa.

Otrávený s množstvom kritiky na svojich kolegov zo strany más i médií kvôli dezercii policajtov sa dnes rozhodne postavil na ich obranu vedúci polície v New Orleans Eddie Compass. Ten povedal, že policajti zostali v dôsledku hurikánu bez zásob vody, potravín, neskôr aj bez streliva. Snažili sa postarať o svoje rodiny.

"V histórii polície, žiadne policajné oddelenie vo svete nebolo nikdy prizvané k riešeniu takej situácie, ako my," povedal Compass s prejavmi hnevu i hrdosti v Baton Rouge - centre riadenia krízy, keď prvý krát od hurikánu opustil New Orleans.

 

Dvaja policajti spáchali samovraždu. Ďalší bol strelený do hlavy. Compass hovoril o 150 príslušníkoch polície, ktorých zachránili z hlbokej vody, iní dostali infekciu z chemicky znečistenej vody počas služby. Nemali už ani dopravné prostriedky, napriek tomu podľa neho policajti robili všetko, čo bolo v ich silách.

 

Compass však zakázal opustiť príslušníkom ich službu, potvdil, že niektorí napriek tomu dezertovali, ale vyhlásil, že nevie o aký počet išlo. Povedal že úrad robí prezencie a v priebehu dní zistí, koľko príslušníkov opustilo svoje pracovisko bez dovolenia.

Na tlačovej konferencii už v pondelok v New Orleans povedal zástupca vedúceho prevádzky Warren Riley že 400 až 500 dôstojníkov z 1.600 členného policajného zboru boli nezastihnuteľní.

Až 70% dennej produkcie zo zálivu stále nebolo obnovenej. 30.8.2005 pritom klesol predaj ropy spracúvanej v zálive na 5%.

Streda, 7.9.2005

Starosta mesta včera večer vydal rozhodnutie o násilnej evakuácii. Je to samozrejme neskoro. Voda zničila až 160 tisíc domov. Policajný hovorca Martin DeFile ohlásil ďalšie akcie o niekoľko dní. Generál Russel Honore vyhlásil, že jeho aktivne vojenské jednotky na násilnej evakuáci nebudú participovať.

Do školy nechodí asi 200 tisíc detí. Z mesta je zatopených podľa starostu New Orleansu už "len" 60%.

Obvinených z trestnej činnosti dočasne umiestňujú na autobusovej stanici. Sú to väčšinou černosi, muži vo veku 18 až 35 rokov. V úteku im bránia zábrany z ostnatého drátu. Po asi 24 hodinách sú posielaní do väzníc v okolí. Najčastejšie do väznice Alabama, kde sú najťažší zločinci. Na autobusovej stanici dnes bolo asi 120 zadržaných.

Piatok, 9.9.2005

Mesto New Orlaeans leží pod hladinou mora. Bolo založené v roku 1718 francúzskymi kolonistami. Umietnili ho do delty Mississippi kvôli výhodnej polohe pre prístav. Už vtedy však vedeli, že leží pod úrovňou hladiny mora a aj jazera Pontchartrain. Už preto v roku 1725 začali stavať prvé protizáplavové hrádze.

Potom ako sa počas hurikánu pretrhli hrádze začala prenikať voda do mesta. Po provizórnej oprave hrádzí sa z mesta stalo jazero s kontaminovanou vodou. Chemikálie, výkaly, splašky z kanalizácie a odpadky, telá mŕtvych - to všetko z vody robí nebezpečnú tekutiny, ktorá rozširuje choroboplodné zárodky. Odborníci varujú už aj pred dotykom s touto tekutinou. Mnohým baktériám (ktorých je teraz vo vode 10x viac ako povoľujú normy) stačí aj nepatrná ranka pre preniknutie do organizmu. Ako možné epidémie sa očakáva hepatitída typu A (žltačka), týfus, nevylučuje sa ani cholera. Šéfka strediska pre kontrolu a prevenciu chorôb Julia Gerberdingová vyhlásila, že vody by sa niktonemal ani dotknúť a kto tak neurobil, mal by rýchlo opustiť mesto.

Voda už je odčerpávaná aj za pomoci čerpadiel, ktoré boli do New Orleansu dopravené vrámci pomoci z rôznych krajín sveta. Tu je potrebné podotknúť, že ide o prečerpávanie vody bez akejkoľvek úpravy, preto jej prečerpanie z mesta môže len znamenať presunutie znečistenej vody.

Je zaujímavé, že niektoré médiá akoby niečo podobné očakávali. Zmena priorít od 11.9.2001 spôsobila presun financií z protipovodňových opatrení na financovanie protiteroristických opatrení, vojny v Iraku, financovanie aktivít v Afganistane atď. Mnohé organizácie a tlačové médiá publikovali pred nešťastím možné scenáre v prípade, že hrádze okolo New Orleansu nebudú opravené. New Orleans Times-Picayune napríklad vydal sériu článkov o tom, čo sa stane v tomto meste. Je to opis dnešných dní: tisíce ľudí bez domova, bez práce, ekonomika v troskách..

Kongres celkovo schválil 51 mld. USD ako pomoc regiónu postihnutého hurikánom Katrina. Pritom oprava hrádzí si vyžadovalo niekodesaťnásobne menej financií. Oproti predpokladanej spotrebe 0,5 mld. USD denne sa totiž na záchranárske práce musí vynakladať až 4x viac prostriedkov. Kongres očakáva, že o prácu príde asi 400.000 pracujúcich. HDP regiónu i USA to výrazne pocíti.

G. Bush pred pár dňami vyhlásil, že "ľudia nemôžu očakávať, že budem za nich stáť v rade na prácu". V Amerike sa jednoducho musí starať o seba každý sám.

Naďalej pokračuje zachraňovanie ľudí. Len včera našli záchranári v domove dôchodcov až 30 mŕtvych ľudí. Ďalších asi 40 sa im podarilo zachrániť. Počet živých ľudí v meste sa odhaduje na stále 10-15.000.

 

NBC priniesla reportáž, na ktorej je vidieť rabujúcich policajtov. Policajtka na otázku "čo tu robí?" odpovedá reportérovi kľudne: "svoju prácu". Na ďalšiu otázku, či jej prácou je výber topánok odpovedá "ja tu dávam pozor na rabujúcich ľudí". O niekoľko záberov ďalšej pomáha svojej kolegini s plným nákupným vozíkom. Ľudia v reportáži si neberú vodu, potraviny, ale vyberajú si tričká, slnečné okuliare..

 

"Ak ste možno v plnom obchode po tom, ako ste o všetko prišli - to si možno nepomôžete, ak môžete mať všetko zadarmo, ..ale vidieť tam políciu, to bol šok" končí reportér Savidge. "Ak sa to deje len niekoľko dní po hurikáne, čo bude nasledovať teraz?". Reportáž NBC - tu >>

Hitorické budovy sú preč

Takmer všetky staré domy sú zničené. Staršie domy boli postavané z dreva a hurikán ich zmenil na kôpky sutín. Rezidencia The Green Oaks, ktorá bola považovaná za najstaršie zachovalé pobrežné sídlo v štáte Mississippi, sa zmenila tiež na kopu trosiek.

Vila Beauvoir, kde prežil svoje posledné roky Jefferson Davis, prezident južanskej konfederácie v priebehu občianskej vojny 1861-1865, je úplne zničená.

Rovnako dopadlo aj historické múzeum The Old Brick House. Z viedenského sídla Tullis-Toledano Manor, vybudovaného v roku 1856 a zrekonštruovaného po ničivom hurikáne Camille v roku 1969, ostali sutiny. Zoznam strát nie len na životoch je omnoho väčší.

Chudobní na opravy nemajú

Starosta malého mestečka Biloxi teraz dúfa, že pozemky bude skupovať množstvo spoločností vlastniacich kasína. Tie sa tu začali stavať v roku 1992 po zmene missisipských zákonov o hazardných hrách a priniesli okoliu ekonomický boom.

Chudobní obyvatelia na opravy domov nebudú mať financie. Mnohí z majiteľov - ako je to životným štandardom v USA - si na dom brali úvery, hypotéky. A to je osud väčšiny obyvateľstva. Po tom, ako státisíce prídu o prácu, všetky domy (alebo to, čo z nich ostalo) postupne zabavia banky. Ľudia budú na tom ešte horšie ako dnes - keď im štát poskytuje stravu a ubytovanie zadarmo.

---

Odkazy:

Temná tvář amerického snu?

Katastrofa v New Orleansu - vznikla v důsledku války v Iráku?

Diskusné fórum o Katrine (v anglickom jazyku)

Reportáž NBC o rabovaní policajtov

---