..

Venezuela a Kuba - noví spojenci v regióne

S pomocou kubánskej vlády dokázala v priebehu niekoľkých rokov zaviesť zdravotnú starostlivosť aj pre slabšie sociálne skupiny. Toľko doktorov, koľko koľko Venezuela dnes potrebuje v krajine nie je, pretože si ich doteraz obyvatelia nemohli dovoliť preto chodia do krajiny na výpomoc kubánski doktori a zdravotný personál, venezuelskí pacienti - často deti prepravuje vláda na Kubu, kde sa podrobujú operáciám, na ktoré zatiaľ nemá Venezuela kapacity. Za zdravotnú pomoc získava Kuba suroviny, najmä ropu a jej deriváty.

Ekonomické zmeny

Všetky reformy stoja peniaze. Na rozdiel od súčasného trendu v bývalom socialistickom bloku, keď reformy platí stredná vrstva, vo Venezuele na ich zaplatenie stačilo získať späť moc nad štátnymi podnikmi. Je to paradox, ale Venezuela, ktorá je asi na piatom mieste vo vývoze ropy na svete a štát vlastní najväčšiu ropnú spoločnosť na jej území, mala finančné problémy. Korupcia a obrovská koncentrácia moci v rukách vedúceho manažmentu týchto spoločností viedla k tomu, že štát dostával len omrvinky z predaja ropy do zahraničia. Hugo Chávez získal kontrolu nad tokmi peňazí za ropu a dokázal ich presmerovať obyčajným obyvateľom tejto juhoamerickej krajiny.

Okrem zdravotnej starostlivosti došlo k pôdnej reforme, pri ktorej sa vyjasnili vlastnícke vzťahy obrovskej časti výmery krajiny a zistilo sa nap., že obrovské plochy krajiny využívali statkárske rodiny bez vlastníckej zmluvy, či dohody o prenájme. Takáto štátna pôda bola rozdeľovaná novo vznikajúcim poľnohospodárskym družstvám, ktoré získali aj mechanizáciu a možnosť čerpania úveru pre rozbeh hospodárenia. Mnohí roľníci sa tak po generáciách dostali konečne k vlastnej pôde a nemusia si ju prenajímať.

Zmien sa dočkalo aj školstvo. Rady študentov začali narastať takým tempom, že boli zakladané nové univerzity. Mnohí z tých, ktorí si doteraz nemohli dovoliť vyššie vzdelanie teraz študujú s finančnou pomocou štátu.

Ale nie je to štátna ekonomika, ktorá by zvyšovala rast ekonomiky Venezuely. Zvýšená kvalita života ľudí sa začala prenášať aj do súkromného sektora. Ľudia majú viac peňazí a môžu si toho viac dovoliť. Len súkromný sektor vykazuje v poslednom štvrťroku 12% rast.

Politika

Niet divu, že ľavicový prezident, ktorý získal kontrolu nad ropou a ktorej najväčším odberateľom je USA, nie je v USA veľmi obľúbený. USA sa niekoľko krát pokúsili o jeho zosadenie. Podporujú finančne i politicky opozíciu, dokonca podporovali aj politický prevrat, ktorý po 48 hodinách skončil, keď obyvatelia Venezuely vyšli do ulíc a žiadali si svojho uväzneného prezidenta späť. Strojcovia prevratu ušli do Kolumbie a USA.

Budúcnosť

Chávez ukázal celej Južnej Amerike novú cestu, o ktorej všetci juhoameričania snívali a v ktorú už takmer neverili - cestu k skutočnej slobode, nezávislosti národov od USA, svetovej banky a zvrchovanosti, pri ktorej je štát povýšený nad svojvôľu nadnárodných podnikov. Cestu, ktorú naznačil Chávez nasledovali v ďalších rokoch od jeho zvolenia aj Argentína, Bolívia, Chile, Ekvádor, Nikaragua.. Vo všetkých týchto krajinách získali podporu ľavicoví prezidenti, ktorí chcú pre svoj ľud viac, než len prežívanie. Výsledky prezidentských volieb v Mexiku vyžadujú zamyslenie - podľa oficiálnych výsledkov zvíťazil pravicový prezident Calderon, nad Obradorom, ktorí chcel priniesť nový vietor do vazalských pomerov tohto štátu čím ďalej tým viac závislého od USA.

Chávez zažil ako malý chlapec chudobu a nikdy sa s ňou nezmieril. Po vojenskej kariére sa v roku 1992, v čase obrovskej korupcie prerastajúcej celú venezuelskú spoločnosť pokúsil o prevrat. Ten bol zmarený a on sa dostal do väzenia. O dva roky neskôr bol prepustený z väzenia a zapojil sa do politickej činnosti. V roku 1998 bol v demokratických voľbách zvolený za prezidenta. Už v roku 2002 sa pokúsila malá opozícia podporovaná USA a Španielskom o neúspešný prevrat. Po zmene ústavy si opozícia vyžiadala referendum o zotrvaní prezidenta vo funkcii. Voliči v ňom v roku 2004 potvrdili, že si želajú zotrvanie Cháveza vo funkcii prezidenta na ďalšie 4 roky.

Rosales - majiteľ ranča s dobytkom a bývalý guvernér mal za úlohu zjednotiť opozíciu po jej porážke v roku 2004. Jeho kampaň sa sústredila na otázky ako zločin a korupcia, ktoré sa snažili ukázať vo volebnej kampani ako problémy, ktoré Chávez nedokázal vyriešiť. Obviňuje Cháveza, že chce vo Venezuele zaviesť nedemokratický "Castro - Kubánsky" systém, ktorý pripraví ľudí o slobodu.

Chávez však tvrdí, že je demokrat a rešpektuje súkromný majetok, aj keď je za silnú ekonomiku a udržanie si strategických podnikov v štátnom vlastníctve.

Nezávislý predvolebný prieskum agentúry AP však naznačil obrovský náskok súčasného prezidenta. Rosalesov štáb však cituje iné zdroje, ktoré údajne naznačujú jeho tesné víťazstvo. Volebná kampa bola veľmi ostrá, čo sa dalo čakať, veď Venezuela je motorom zmien v celej Južnej Amerike. Ido o ďalšie smerovanie celého kontinentu.
Viac ako 125.000 vojakov vrátane 18.000 ozbrojených záložníkov bolo povlolaných chrániť priebeh volieb a zaisiť bezpečnosť ich účastníkov, voličských prístrojov, komise, úradov a sčítavania hlasov. Bezpečnostné zložky boli nasadené aj na ochranu ropných zariadení. Hlasovanie bolo monitorované asi 500 pozorovateľmi Európskej únie, Cartrovým centrom a Organizátorom Amerických štátov.

Ďalšie informácie tu:

Venezuela - revolúcia v priamom prenose