- hrubý domáci produkt vzrástol o 8,9%;
- priemyselná výroba – o 10,5%;
- poľnohospodárska výroba – o 10,1%;
- výroba spotrebného tovaru – o 10,2%;
- rast investícií do základného kapitálu tvoril 119,1%;
- objem zahraničného obchodu s tovarom a službami vzrástol o 10,6% vrátane exportu tovarov a služieb, ktorý vzrástol o 19,5%;
- po prvýkrát za posledné roky dosiahlo Bielorusko kladné saldo v zahraničnom obchode s tovarmi vo výške 294,4 mil. US dolárov.
Značný ekonomický rast a jeho priaznivý vplyv na sociálny rozvoj krajiny je uznaný Svetovou bankou v jej regionálnom ekonomickom memorande «Bielorusko: okno možností pre zvýšenie konkurencieschopnosti a zabezpečenia stabilného tempa ekonomického rastu» (10.06.2005). V dokumente sa medzi iným uvádza, že výhody ekonomického rastu sa plošne rozdeľovali medzi rôznymi vrstvami obyvateľstva. Štruktúra ekonomického rastu v Bielorusku nie je typická pre krajiny s prechodnou ekonomikou, a bieloruské obyvateľstvo preto vyhralo viacej ako v susedných krajinách.
Podľa mnohých sociálno-ekonomických ukazovateľov sa Bieloruská republika výhodne odlišuje od iných krajín SNŠ ako aj krajín s prechodnou ekonomikou vcelku. Tak, úroveň nezamestnanosti, ktorá tvorila (ku koncu júna 2005) 1,7% z počtu ekonomicky produktívneho obyvateľstva, je najnižšia medzi krajinami SNŠ a Východnej Európy.
Ďalšia Správa o ekonomickej situácii v Bielorusku vypracovaná Medzinárodným menovým fondom (MMF) tiež obsahuje kladné hodnotenia ekonomického rozvoja krajiny. V informačnom prehľade MMF zo dňa 01.08.2005 sa uvádza, že rozvoj bieloruskej ekonomiky je stabilný vďaka ekonomickej politike smerovanej na zvýšenie príjmov. Vďaka vyrovnanému rozpočtu, stabilnému výmennému kurzu, ako aj rastu dôvery voči bankám a národnej mene, znižuje sa úroveň inflácie, je pozorovateľný rast menových rezeriev. Štátny dlh sa pohybuje na nízkej úrovni, v polovici roka 2005 sa skrátil bežný platobný deficít.
Podľa údajov Potravinárskej a poľnohospodárskej organizácie OSN (FAO):
- na všeobecnom pozadí spomalenia rastu výroby poľnohospodárskej produkcie v prepočte na jedného obyvateľa vo vyspelých štátoch Západnej a Strednej Európy (vrátane predchádzajúcich aj súčasných členov EÚ)
ako aj v krajinách SNŠ sa vykazuje stála tendencia zvyšovania tohto ukazovateľa v Bielorusku; - ukazovateľ výroby poľnohospodárskej produkcie v prepočte na jedného obyvateľa v roku 2003 (ako základná veličina sú brané výrobné objemy v rokoch 1999‑2001) tvoril v Bielorusku 110,8. Pre porovnanie v tom istom období: Taliansko – 91,3; Rakúsko – 91,7; Francúzsko – 93,0; Nemecko – 93,1; Grécko – 93,7; Veľká Británia – 96,7; Portugalsko – 97,3; Španielsko – 106,2; Česko – 90,6; Slovensko – 91,0; Maďarsko – 95,3; Poľsko – 97,4; Bulharsko – 102,8; Rumunsko – 106,0; Slovinsko – 106,4; Litva – 109,6; Lotyšsko – 111,0; Ukrajina – 95,6; Gruzínsko – 110,0; Rusko – 110,4; USA – 97,6;
- popri vyspelým krajinám patrí Bielorusko do skupiny štátov, ktorých časť obyvateľstva nedostatočne zabezpečeného výživou tvorí menej ako 2,5% z celkového počtu obyvateľstva, keďže napr. v Ukrajine časť obyvateľstva nedostatočne zabezpečeného výživou tvorí 3%; v Lotyšsku a Rusku – 4%; na Slovensku, v Estónsku – 5%; v Kirgizsku – 6%; Chorvátsku – 7%; Bosne a Hercegovine – 8%; Turkménsku – 9%; Bulharsku, Číne, Moldavsku – 11%; Kazachstane – 13%; Azerbajdžane – 15%; Uzbekistane – 26%; Gruzínsku – 27%; Arménsku – 34%; Tadžikistane – 61%.
Podľa správy o Vývojovom programe rozvoja človeka OSN za rok 2005 si Bielorusko udržalo pozíciu lídra spomedzi štátov SNŠ v oblasti školstva a zdravotníctva. Podľa viacerých ukazovateľov v týchto oblastiach predbieha Bielorusko mnohé vyspelé krajiny, a to:
- podľa podielu nákladov na vzdelanie (6%) ustupuje iba 12 krajinám z 57 v skupine štátov s vysokou úrovňou rozvoja človeka, nachádza sa vpredu takých vyspelých krajín, akými sú Austrália (4,9%), Kanada (5,2%), Holandsko (5,1%), USA (5,7%), Japonsko (3,6%), Írsko (5,5%), Švajčiarsko (5,8%), Veľká Británia (5,3%), Francúzsko (5,7%);
- nachádza sa na prvej priečke v SNŠ podľa ukazovateľa gramotnosti dospelého (99,6%) a mladistvého obyvateľstva (99,8%);
- podľa podielu nákladov na zdravotníctvo (4,7%) predbieha 22 krajín z 57 v skupine štátov s vysokou úrovňou rozvoja človeka vrátane Poľska (4,4%), Bulharska (4,4%), Lotyšska (3,3%), Litvy (4,3%) a Estónska (3,9%);
- podľa výdavkov na jedného obyvateľa v zdravotníckej oblasti s ukazovateľom 583,- USD ročne obsadzuje prvú pozíciu medzi krajinami SNŠ (Rusko – 535,- USD, Ukrajina – 210,- USD, Kazachstan – 261,- USD, Arménsko – 232,- USD) a vydáva na zdravotníctvo viac ako 10 krajín zo skupiny štátov s vysokou úrovňou rozvoja človeka vrátane Litvy (549,- USD), Lotyšska (477,- USD), Bulharska (499,- USD);
- podľa počtu lekárov na 100 tis. obyvateľov (450 lekaárov) značne predbieha všetky krajiny SNŠ (Rusko – 417, Ukrajina – 297) a ustupuje iba trom krajinám (USA, Taliansko, Kuba) z 57 v skupine štátov s vysokou úrovňou rozvoja človeka;
- má najlepšie v rámci SNŠ ukazovatele boja s detskou úmrtnosťou (13 prípadov na 1000 narodených) ako aj úmrtnosťou detí vo veku do 5 rokov (17 prípadov na 1000 narodených). Podľa prvého z uvedených ukazovateľov predbieha naša krajina 7 štátov, podľa druhého – 6 v skupine štátov s vysokou úrovňou rozvoja človeka;
- ukazovateľ podvyživeného obyvateľstva je v Bielorusku (2%) nižší ako vo všetkých krajinách SNŠ a ďalších 14 krajinách zo skupiny štátov s vysokou úrovňou rozvoja človeka.
Podľa správy Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) Informačné rozdiely: Ukazovatele rozvoja informačno-komunikačných technológií 2004 (The Digital Divide: ICT Development Indices 2004) obsadzuje Bielorusko podľa stupňa rozšírenosti informačno-komunikačných technológií 55. miesto vo svete a je lídrom medzi členskými krajinami SNŠ. Pre porovnanie: Kazachstan obsadzuje 71. miesto, Moldavsko – 78., Arménsko – 81., Azerbajdžan – 90., Uzbekistan – 92., Rusko – 94., Ukrajina – 111.
