Táto patová situácia sa zostrila v momente keď USA začali opakovane bez dôkazov s verejným obviňovaním Iránu. Irán, ktorý si uvedomoval svoje obkľúčenie americkými silami, začal požadovať od USA garanciu toho, že ho USA nenapadnú, tak ako to urobili pred časom v Iraku i Afganistane. USA samozrejme takúto garanciu odmietajú dať. Dôsledkom toho došlo k prerušeniu rokovaní s Európskymi predstaviteľmi a Irán začal opäť s obohacovaním uránu pre svoje jadrové elektrárne. Iránu bol okamžite vyzývaný Bezpečnostnou radou OSN na zastavenie obohacovania uránu a dokonca upozorňovaný aj na možnosť silového riešenia problému. V súčasnej dobe opäť prebieha diskusia o rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN podľa článku 7, rovnako stále pokračuje zo strany USA aj vyhrážanie sa Iránu inváziou. Dokonca sa objavili aj špekulácie o taktickom jadrovom údere na podozrivé objekty Iránskeho priemyslu.
Nedostatok dôvery
Pre úplnosť dodávame, že USA, ako aj EÚ Iránu nedôverujú, nemajú však k dispozícii žiadne dôkazy o tom, že by Irán mal v úmysle napadnúť niektorú inú krajinu, či dokonca vyrobiť jadrové zbrane. Takáto politika je skôr blízka práve USA a krajinám EÚ, ktoré pošliapávajú medzinárodné právo a anektujú zvrchované štáty stále častejšie od skončenia studenej vojny. Tieto imperiálne snahy si nemohlo nevšimnúť Rusko, ktoré podľa posledných vyjadrení Kremľa považuje za svoju najdôležitejšiu úlohu zabránenie rozpútaniu III. svetovej vojny. V krokoch USA totiž vidí snahu o obkľúčenie a izoláciu Ruskej federácie.Príprava na vojnu?
Všetky tieto udalosti pripomínajú vyjednávania a vyhrážanie sa Iraku pred samotnou inváziou. Odvíjajúce sa udalosti sú dokonca také podobné, že nikoho nemôže prekvapiť, že iracký scenár je používaný ako vzorový pre Irán. A tak ako vyšlo na povrch po samotnej invázii do Iraku, musíme predpokladať, že o vykonaní invázie do Iránu už bolo rozhodnuté. Z čoho vyplýva, že vyjednávanie s „veľkou trojkou“ EÚ sú len využívané na prípravu verejnosti na samotnú inváziu. Objavili sa dokonca už aj správy o zvýšenej americkej provokácii pozdĺž Iránskych hraníc ako aj nad jeho územím prostredníctvom bezpilotných prieskumných prostriedkov a vysadzovaním špeciálnych amerických jednotiek (Comandos) na území Iránu s cieľom získavania spravodajských informácií. Reálnosť zamýšľaného plánu invázie potvrdzuje aj stupňujúci počet „vojnových hier“. Ako príklad je možné uviesť reportáž USA Today z 14. apríla, ktorá informovala o pláne Pentagonu uskutočniť v júli „vojnovú hru“, ktorej cieľom je aby sa našli možnosti riešenia súčasnej krízy.Spomenutá „vojnová hra“ však nie je prvou v poradí, vzhľadom na informácie Williama M. Arkina z Washington Post: „Na začiatku roku 2003, pred samotným útokom USA voči Iraku, pozemné vojsko začalo s analyzovaním možnosti viesť vojnu s Iránom. Analýza, nazvaná TIRANNT, výraz tak blízky cieľovej krajine, bola spojená s imitáciou invázie vedenej americkou námornou pechotou a so simuláciou iránskych raketových síl. Plánovači USA a Veľkej Británie vykonali v rovnakom čase „bojovú hru“ pod názvom Kaspické more. Bush pritom nariadil Strategickému veliteľstvu aby načrtlo plán globálneho úderu proti iránskym zbraniam hromadného ničenia. Toto všetko pravdepodobne vyústi do nového bojového plánu pre „hlavné bojové operácie“ proti Iránu.
Irak ako príprava na Irán
Otázka však znie, prečo USA napadli Irak a prečo sa chystajú napadnúť Irán? Už vieme, že od začiatku svojej administratívy táto americká vláda hľadala ospravedlnenie invázie do Iraku. Washington medzičasom prezentoval širokú škálu dôvodov prečo vlastne vykonal inváziu do slobodnej krajiny Irak. Počnúc Irakom vyvíjanými zbraňami hromadného ničenia, následne bojom proti terorizmu, následne šírením demokracie na Blízkom východe. Všetky tieto dôvody sa medzičasom ukázali ako nepravdivé. Irak nevlastnil a nevyvíjal zbrane hromadného ničenia, nemal žiadne prepojenia so sieťou Al Qaeda. A v neposlednom rade USA nepriniesli do krajiny demokraciu ale terorizmus, nestabilitu, bombové útoky na dennom poriadku, nedostatok základných potravín a služieb ako napríklad vody, elektrickej energie, zdravotného zabezpečenia. Ani jeden z ministrov irackej vlády nevykonáva svoju prácu správne. Krajina sa nevie vysporiadať s viac ako polmiliónom presťahovaných ľudí, nehovoriac ani o rozdrobení krajiny na základe náboženskej, sektárskej a národnostnej príslušnosti. Za najnebezpečnejšie je možné považovať súčasné lavírovanie krajiny na ostrí noža čo sa týka každodenného rizika prepuknutia občianskej vojny v rámci celej krajiny.Po spotrebovaní viac ako 320 biliónov dolárov vo vojne v Iraku (oficiálne čísla) s absenciou viditeľného blízkeho konca v budúcnosti, sa ponúka otázka, prečo chce táto administratíva začať ďalšiu katastrofickú vojnu na Blízkom východe?
Existuje niekoľko teórií prezentovaných rôznymi skupinami a jednotlivcami. Tieto teórie zahŕňajú kampaň voči Islamu, kontrolu nad rezervami ropy, kontrola vzchopenia sa Ruska a rastu sily Číny alebo rozširovanie záujmov Izraela.
Odpoveďou je asi kúsok z každej z týchto teórií, najpravdepodobnejšími sa však javia dve.
Boj o ropné rezervy
Profit piatich ropných spoločností (Americké: ExxonMobil, Chevron, a Conoco, Britské: Shell a British Petroleum) v roku 2005 dosiahol hodnotu 111 billiónov dolárov. Zisky pritom stále rastú. Dôvod? Produkcia nestačí pokrývať dopyt, a dokonca aj keby stíhala pokrývať dopyt, na svete nie je dostatok ropy aby sa pokryla požiadavka všetkých pri súčasných cenách. Hodnotenie ropných spoločností je založené na prístupe týchto spoločností k ropným rezervám. Irak a Irán majú dohromady 20 % svetových do dnešných dní zistených zásob ropy. Asi netreba nikomu zdôrazňovať čo takéto rezervy ropy urobia s hodnotou amerických ropných spoločností, nehovoriac o ich ziskoch....Je to však taktiež aj problém spotreby. USA spotrebúva 25 % vyťaženej ropy. Čína a India rýchlo rastú a ich ekonomiky spotrebúvajú každý mesiac viac a viac ropy. Čína v súčasnej dobe spotrebúva 8,2 % svetovej produkcie. Čoskoro zvýši svoj podiel na svetovej spotrebe na 10 až 14 %. Otázkou je, čím sa pokryje tento nárast spotreby? Budú USA ochotné znížiť svoju spotrebu, aby mala Čína primeraný podiel ropy vzhľadom k počtu svojich obyvateľov? To je viac ako nepravdepodobné.
Skutočný dôvod - upustenie od obchodovania v dolároch
V každom prípade sa Irán ako najbližší zdroj ropy v regióne javí ako veľmi zaujímavý ekonomický, až strategický partner Číny. Oslabením dodávok ropy do Číny by USA zabrzdili aj rozvoj Číny. Irán navyše deklaroval, že pri predaji ropy chce akceptovať EURO. Nie americké doláre, ako tomu bolo po desiatky rokov. Pri stále vyšších cenách ropy a stále väčšej spotrebe ropy sa zvyšovalo aj "množstvo" dolárov potrebných vo svete potrebných na realizáciu týchto obchodov. Nie je tajomstvom, že USA takýmto spôsobom veľmi úspešne odďaľujú krach svojej ekonomiky závislej na dovoze z Číny. Ak pripustia prechod na obchodovanie ropy za EURO, skončí sa ich doba rozkvetu veľmi rýchlo. Americký dolár nezadržateľne stratí svoje pozície. Už dnes je vývoj jeho kurzu voči EURu stabilne klesajúci.Medové fúzy prezidenta Busha
Nedávno americký prezident Bush v televíznej relácii presviedčal divákov, že americká závislosť na rope sa onedlho skončí. Hovoril pritom o nových techonológiách a zdrojoch paliva, ktoré sú hneď za rohom. Čomu sa však v svojom prejave vyhol bolo spomenutie 600 miliónov áut na celom svete, pričom sa predpokladá, že trend bude taký, že v roku 2030 bude počet áut na svete 1,2 billióna.Len obmena v súčasnosti používaných áut zaberie roky, nehovoriac o nutnosti zmeniť čerpacie stanice a podporné systémy. V skutočnosti sa pritom nejedná len o palivo pre autá, ropa je pre nás aj zdrojom ostatných palív a mazív, ako napríklad letecký petrolej, asfalt, mazivá a ostatné východiskové medziprodukty pre priemysel.
Skutočné vyčerpanie zásob ropy
V súčasnej dobe sa až 60 % svetových zásob ropy nachádza na blízkom východe. Štyri krajiny regiónu, Saudská arábia, Irán, Irak, Kuvait majú viac ako polovicu zo súčasných svetových známych zásob.V prípade, že by sme zachovali súčasnú spotrebu ropy, stredný východ by dokázal celý svet zásobovať pri súčasnej ťažbe ďalších 80 rokov.
Faktom však je, že o 15 rokov budú severoamerické a ázijskopacifické zásoby ropy vyčerpané. To bude znamenať značné zmenšenie dodávok ropy. V ostatných regiónoch sveta v priebehu najbližších 15 rokov musí dôjsť k prudkému zvýšeniu produkcie ropy, ak Blízy východ a ostatné krajiny s ropnými zásobami takéto zvýšenie ťažby nevykonajú, najmä západný svet bude čeliť totálnemu nedostatku ropy. Zvýšenie ťažby však tiež nie je až také jednoduché. Každé ropné náleziko má svoje ťažobné optimum. Ak sa niekto pokúsi prekročiť toto optimum, reálne sa zníži množstvo celkovo vyťažiteľnej ropy.
Čo však nové náleziská ropy? No v skutočnosti existuje len malé množstvo nových nálezísk, budúcnosť taktiež nevyzerá najideálnejšie. Vzhľadom na analýzu dlhodobých svetových zásob ropy Energy Information Administration’s (EIA) môžeme očakávať objavenie už len 10 % ropy. Dokonca aj toto množstvo je otázne. Asociácia The Association for the Study of Peak Oil and Gas (ASPO), ktorá úzko spolupracuje s vývojom v ropnom priemysle, Foundation of Economic Sustainability (FEASTA), a ostatní vidia v objavoch nových nálezísk ako aj v samotnej produkcii ropy a ropných výrobkov alarmujúci trend.
Ak niekto porovná množstvo ropy objavenej v rokoch od 1930 až do súčanosti zistí jednoznačný zmenšujúci sa trend nových objavov, a to napriek tomu, že do výskumu a hľadania je stále investovaných viacej peňazí a uplatňujú sa čoraz lepšie technológie. Navyše nové náleziská sú na neprístupných miestach – napr. v stále väčších hĺbkach na dnách oceánov.
