Skutočnosťou ostáva, že až do polovice 80. rokov sa priepasť v ekonomickej výkonnosti medzi Írskom a EÚ nijako nezmenšovala. Dynamický vzostup „keltského tigra“ začal až v období 1986-88, teda až 13-15 rokov po vstupe Írska do vtedajšieho Európskeho hospodárskeho spoločenstva v roku 1973. Medzi príčinami úspechu možno vidieť nízke dane pre zahraničný kapitál (neskôr znížené i pre domáce podniky), dobrú úroveň vzdelania a angličtinu ako materinský jazyk. Mesto Dublin je aj vďaka priaznivému daňovému a legislatívnemu prostrediu jedným z európskych finančných centier. Krajina má vďaka relatívne vysokej pôrodnosti najlepšiu demografickú štruktúru v Európe.
Okrem toho Írom prialo aj šťastie, keď v 80. rokoch vsadili na podporu počítačového priemyslu. Svoju úlohu zohrala i početná a vplyvná írska emigrácia. V dôsledku tohto všetkého a vďaka americkému kapitálu Írsko dobehlo a následne predbehlo EÚ.
Grécko bolo v roku 1971 zhruba na rovnakej ekonomickej úrovni ako vtedajšie Írsko. Po vstupe Grécka do EÚ v roku 1981 však žiadny raketový nárast nenastal. V porovnaní s obdobím 1971-81 totiž rast gréckej ekonomiky v období 1981-2001 poklesol z 3,3 % na 1,8 % ročne. Grécko nie je konkurencieschopné v daňovej oblasti a postráda aj väčšinu ostatných výhod, ktoré má Írsko.
Oslavované a vychvaľované európske dotácie sú tejto krajine skorej na príťaž. „Najlepšie by EU pre Grécko urobila keby okamžite zrušila dotácie“, komentoval súčasný stav vysoko postavený grécky úradník v Brusely. Tento úradník, ktorý si neželal byť menovaný ďalej dodal: „Robia z nás chudobnú juhoeurópsku krajinu. Každý, kto normálne tvrdo pracuje, je považovaný za idiota, pretože je omnoho ľahšie napísať projekt na čerpanie európskych dotácií“.
Situácia je podobná aj v Portugalsku, kde sú niektoré podniky zakladané vyslovene s cieľom profitovať na dotáciách, a pretože dotácie z EU vyžadujú spoluúčasť štátu, znamená to pre portugalský štátny rozpočet ťažké bremeno. „Keď počujete seriózne myslené návrhy, aby Portugalsko zmanipulovalo svoje oficiálne štatistiky za účelom získania európskych dotácií, začnete uvažovať, či veci nezašli príliš ďaleko“, povedal portugalský ekonóm Pedro Pita-Barros.
Dotácie neprispievajú k rovnomernému rozvoju. Bohatšie regióny v rámci chudobnejších krajín majú z dotácií väčší prospech než chudobnejšie regióny, a to navzdory skutočnosti, že 90 % európskych dotácií ide priamo do regiónov. Regióny, ktoré dostávajú viacej dotácií, majú horšiu výkonnosť než zbytok krajiny.
